Opevnené mesto Korčula, obmývané zamatovými vodami chorvátskeho Jadranu, je najznámejšie svojimi jachtárskymi prístavmi, módnymi butikmi, klenotníctvom a atraktívnymi cenami. Je ťažké uveriť, že táto malebná stredomorská dovolenková pasca kedysi prilákala úplne iný druh turistov: niektorých z najmocnejších medzinárodných marxistov, akých kedy Európa videla, opísal španielsky politický časopis Vientosur.
Od roku 1963 do roku 1974 sa v letnej škole na Korčuli konalo desaťdňové stretnutie filozofov, sociológov a študentov, ktoré mapovalo vývoj európskej ľavice počas jedného z najturbulentnejších období jej histórie. Napriek tomu, že komunistickí vodcovia Juhoslávie ju považovali za nebezpečne kacírsku, letná škola bola jedinečným intelektuálnym salónom, ktorý navštevovali vplyvní myslitelia z Východu aj Západu. Letná škola, ktorá spája dovolenku pri mori s energizujúcim pocitom intelektuálnej slobody, poskytla svojim účastníkom utopické prostredie, v ktorom bolo zaručené slnko a socialistické kamarátstvo – až kým úrady konečne neunavili jej herézy a nevytiahli zástrčku.
Ľavicovou kritikou existujúceho socialistického štátu našiel Praxis spoločnú reč s radikálnou ľavicou západnej Európy.
Jedným z dôvodov, prečo juhoslovanským zástancom tvrdej línie trvalo tak dlho, kým školu zatvorili, bola jej trblietavá medzinárodná reputácia. Medzi účastníkmi v priebehu rokov boli krstní otcovia Novej ľavice, vrátane Herberta Marcuse a Jürgena Habermasa, a osobnosti, ktoré poskytli intelektuálnu inšpiráciu pre parížske študentské povstanie v máji 1968, ako napríklad francúzsky profesor sociológie Henri Lefebvre. Prilákala tiež vynikajúcich lídrov v iných oblastiach, ako napríklad psychoanalytika Ericha Fromma a britského pozitivistu AJ Ayera.
Školu organizovali redaktori teoretického marxistického časopisu Praxis, ktorý založili intelektuáli zo Záhrebu, vtedajšieho hlavného mesta Juhoslovanskej federatívnej republiky Chorvátska. Praxis priťahoval mysliteľov z iných juhoslovanských univerzít, najmä z Belehradu, a od začiatku posúval hranice toho, čo bol režim pripravený tolerovať.
Hoci Praxis všeobecne privítal nezávislú cestu Juhoslávie k socializmu, cestu ilustrovanú politikou robotníckej samosprávy, kritizoval vznikajúcu „komunistickú buržoáziu“ straníckych byrokratov. Taktiež nedôverovala sociálne rozdeľujúcim trhovým reformám, ktoré získali dynamiku v Juhoslávii v 1960-tych rokoch, pričom spotrebný tovar bol uprednostňovaný, podporovaná konkurencia na trhu a objavujúca sa nová technokratická manažérska trieda. Ľavicovou kritikou existujúceho socialistického štátu našiel Praxis spoločnú reč aj s radikálnou ľavicou západnej Európy, ktorá kombinovala opozíciu voči západnému kapitalizmu s podozrením zo štátneho socializmu praktizovaného na komunistickom východe.
Filozof Herbert Marcuse predniesol prejav na letnej škole Praxis v roku 1968
Myšlienka letnej školy vyrástla z rastúceho významu pobrežia Jadranského mora v juhoslovanskej scéne voľného času a nevyhnutného faktu, že každý chcel ísť počas leta k moru. Záhrebskí univerzitní profesori a zakladatelia Praxisu, Milan Kangrga a Rudi Supek, mali letné domy neďaleko Korčuly a rozhodli sa, že je to ideálne miesto na spojenie teoretickej debaty s väčšími sympatiami. Prvé roky školy boli do značnej miery obmedzené na vysokoškolských učiteľov, ale Korčula sa rýchlo stala miestom pre ľavicových akademikov a študentov, ktorí sa túžili opaľovať, piť víno a diskutovať o zmysle života.
zdroj: mujlife.cz, vientosur.info, new-east-archive.org, Titulný obrázok: Filozof Herbert Marcuse na prednáške v Berlíne, 1967, zdroj: Isaactrius – Vlastná práca, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=138495165