V oblasti klimatických zmien vedú Spojené štáty a Brazília svet nesprávnym smerom. Toto varovanie prichádza z redakčného článku v prestížnom denníku Washington Post, ktorý poukazuje na to, že jedným z najjednoduchších spôsobov boja proti klimatickým zmenám je prestať rúbať lesy.
Hlavná brazílska agentúra na ochranu životného prostredia znížila svoje zásahy v prvom polroku tohto roka o celú pätinu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, odvoláva sa redakcia na zistenia New York Times. Dodáva, že pokuty, varovania a ničenie nelegálnych zariadení v chránených zónach dažďových pralesov patria medzi opatrenia, od ktorých brazílske úrady ustupujú.
V dôsledku tohto prepadu sa môžu vyrúbať veľké plochy dažďového pralesa bez väčšieho odporu brazílskych úradov, pripomína nedávne zistenia prestížny portál. Dodáva, že výsledkom je strata viac ako dvetisíc kilometrov štvorcových dažďového pralesa len od januára tohto roka, čo podľa štatistík brazílskej vlády predstavuje štyridsaťpercentný nárast v porovnaní s rokom 2018.
Washington Post pripomína, že bývalý brazílsky prezident Bolsonaro tiež odobral právomoci ministerstvu životného prostredia a znížil financovanie ochrany prírody.
V máji sa proti týmto krokom vyslovilo osem bývalých brazílskych ministrov životného prostredia, upozorňuje americký denník. Odvoláva sa na protireakciu ich súčasného nástupcu Ricarda Sallesa, ktorý tvrdí, že ide o „neustálu a dobre organizovanú očierňovaciu kampaň“ zo strany mimovládnych organizácií a samozvaných odborníkov, riadenú z Brazílie aj zo zahraničia.
Bolsonarova verzia pravicového populizmu je svojím popieraním reality veľmi blízka politike amerického prezidenta Donalda Trumpa, vyhlasuje webová stránka so sídlom vo Washingtone. Pripomína, že obaja politici šíria nepodložené podozrenie, že obavy o životné prostredie sú zahraničným sprisahaním s cieľom oslabiť ekonomiky ich krajín.
Najlepší spôsob boja proti klimatickej kríze
Bolsonaro aj Trump sú oddaní bezohľadnej ťažbe zdrojov a odmietajú varovania odborníkov, kritizuje úvodník. Upozorňuje, že obaja politici stoja na čele krajín, ktoré majú mimoriadny význam v boji proti klimatickým zmenám.
„Globálne otepľovanie nemožno úspešne riešiť bez zapojenia Spojených štátov, ktoré sú historicky najväčším emitentom a bývalým lídrom v oblasti emisií skleníkových plynov,“ tvrdí vplyvný denník. Upozorňuje, že brazílska Amazónia je zasa jedinečným prírodným zdrojom a bohatstvo tamojšej flóry má významný vplyv na reguláciu oxidu uhličitého, ktorý otepľuje planétu.
Bez týchto „pľúc sveta“ by bol osud života na našej planéte spečatený, zdôrazňuje Washington Post. Spomína štúdiu, ktorá bola tento mesiac uverejnená v prestížnom vedeckom časopise Science a ktorá dospela k záveru, že ak sa politici zamerajú na zalesňovanie, svetový ekosystém môže prijať veľké množstvo nových stromov, možno stovky miliárd.
Obhajcovia zalesňovania sa nepochybne dostanú do konfliktu s tými, ktorí chcú využívať pôdu na iné účely, najmä vzhľadom na rastúcu ľudskú populáciu, pripúšťa úvodník. Dodáva, že aj napriek tomu autori predmetnej štúdie označujú zalesňovanie za najúčinnejší spôsob boja proti klimatickým zmenám, aký bol doteraz načrtnutý.
„To však neznamená, že boj proti globálnemu otepľovaniu je taký jednoduchý, že stačí vysadiť niekoľko, alebo dokonca miliardy stromov, aj keby to bolo politicky alebo logisticky uskutočniteľné,“ píše americký denník. Konštatuje, že pokiaľ bude človek závislý od zdrojov energie, ktoré vypúšťajú uhlík, chemické zloženie atmosféry sa bude meniť a klíma sa bude zhoršovať.
zdroj: Washingtonpost, New York Times, Titulný obrázok: Pixabay.com/limagolf
