Slovensko Aktuálne

27.1.2021 (Webnoviny.sk) –

Aké isté sú naše istoty?

Jedlo na stole, lieky v lekárničke, dostupnosť zdravotnej starostlivosti – istoty života moderného človeka, ktoré sa dnes vo vyspelej spoločnosti pokladajú za samozrejmosť. Pandémia nového koronavírusu však ukázala, aké krehké a zraniteľné dokážu byť.

Efektívne fungovanie zdravotného a potravinového systému patrí k základným pilierom bezpečného života každého človeka a poslaním spoločensky zodpovedných spoločností je prispievať k ich ochrane a zdokonaľovaniu. A o to sa usiluje aj spoločnosť Bayer.

Working together for Health for all, Hunger for none – Spoločne za zdravie pre každého a hlad pre nikoho…

V rámci napĺňania hesla a základného poslania ponúka spoločnosť Bayer Slovensko výsledky ďalšieho unikátneho prieskumu, tentokrát postojov Slovákov k téme pozície vedy v spoločnosti a v ich každodennosti a k problematike udržateľného hospodárstva, ale aj starostlivosti o vlastné zdravie.

Nezávislý výskum pre Bayer s.r.o realizovala formou online panelu (CAWI) spoločnosť MEDIAN, s.r.o na vzorke 505 respondentov vo veku 15-79 rokov v dňoch 30. september – 4. október.

Pandémia ako príležitosť na spoznávanie neznámeho – aj vedy…… alebo aká je pozícia vedy v spoločnosti?

Pandémia nového koronavírusu nás priviedla nielen k tomu, že sme sa museli naučiť spoznávať nepoznané, ale zrazu sme si oveľa intenzívnejšie začali uvedomovať aj úlohu vedy v bežnom živote. Doteraz neznámi vedci z laboratórií a vedeckých pracovísk začali vystupovať z anonymity a ich názory sa stali neraz určujúcimi v ďalšom smerovaní dnes bezprecedentného stavu spoločnosti.

Podľa zistení odborníkov zo Slovenskej akadémie vied z mája tohto roku korona pozitívne zmenila vnímanie vedy v spoločnosti a ľudia jej zisteniam viac dôverujú. Súčasnú krízu pokladajú za príležitosť zlepšiť vedecké myslenie ľudí.

Je pre môj život veda dôležitá?

So zisteniami prestížnej slovenskej vedeckej spoločnosti korešpondujú aj výsledky výskumu Bayer BAROMETER, v ktorom až 79 % slovenských respondentov považovalo prínos výsledkov vedy pre svoj každodenný život za dôležitý. Číslo, hovoriace o tom ako dokáže veda reálne ovplyvniť ich život je ale menší – na hranici 54 %. Teda len polovica oslovených si myslí, že veda dokáže v ich životoch niečo zmeniť.

29 % Slovákov ale priznáva počas pandémie koronavírusu zmenu pohľadu na význam vedy a výskumu, 55 % hodnotí postavenie vedy rovnako ako pred pandémiou.

Prítomnosť vedy v každodennom živote…   

Vplyv vedy a výskumu na každodenný život ľudia najviac pociťujú v oblasti telekomunikácií (65 %) a zdravotníctva (52 %). Nové telekomunikačné technológie vnímajú teda vo svojich životoch ako výsledok vedy a výskumu intenzívnejšie ako pokrok v zdravotníctve!
Ďalšie stupne v rebríčku hodnotenia dôsledkov vedy a výskumu v každodennom živote patrili oblastiam priemyslu (47 %), médií (39 %) a dopravy (33 %).
Znepokojujúcimi sa javí hodnotenie vplyvu vedy a výskumu v spoločensky dôležitých oblastiach života akými sú poľnohospodárstvo (18 %) a školstvo (len 14 %)!

Čo robí pre zdravie ľudí spoločnosť Bayer?

Bayer je zapojený do širokej škály dôležitých lekárskych iniciatív, kampaní a projektov. Od urýchlenia vývoja bezpečnejších liekov až po boj proti rakovine ukazuje účasť spoločnosti Bayer svoju oddanosť riešeniam pre zdravie pacientov. Iniciatíva pre inovatívne lieky (IMI) pracuje na zlepšovaní zdravia urýchlením vývoja inovatívnych liekov a lepšiemu prístupu pacientov k nim, najmä v oblastiach, kde nie je uspokojená lekárska alebo sociálna potreba. Je to jeden z projektov, podporovaných spoločnosťou Bayer celosvetovo.
Výdavky spoločnosti Bayer v roku 2019 na výskum a vývoj boli 5.3 miliardy eur.

Ako môžem vede porozumieť?

Dobrou správou je, že takmer 8 z desiatich ľudí považuje vedu a výskum za dôležité, potrebujú jej však viac rozumieť.

Len 35 % ľudí je spokojných s tým ako zrozumiteľne prezentuje veda svoje závery laickej verejnosti, až 57 % respondentov naopak vyjadruje nespokojnosť.

Tieto zistenia môžu byť základom hľadania odpovedí na otázku ako spojiť vedu s každodennosťou života. Aj keď sa ľudia najčastejšie venujú tomu, čo sa odohráva v ich životoch, neuvedomujú si, že veda je v nich prítomná na každom kroku. Nielen v informačných technológiách, ale aj v lekárničke, na tanieri či kvalite okolitého životného prostredia. Ako ukázal najnovší výskum spoločnosti Bayer na poli propagácie vedy smerom k laickej verejnosti teda stoja do budúcnosti stále veľké výzvy.

Bez zdravého životného prostredia, bez zdravej pôdy, bez zdravotnej starostlivosti nedokážeme zdravo žiť…

Životné prostredie potrebuje dnes našu pomoc – nerobíme to len preň, ale aj pre seba…    

Podľa Európskej enviromentálnej agentúry (EEA), ktorej úlohou je poskytovať dôkladné a nezávislé informácie o životnom prostredí, čelí v tomto roku Európa enviromentálnym výzvam bezprecedentnej veľkosti a naliehavosti.

Hoci sa v posledných desaťročiach v tejto oblasti veľa urobilo, naďalej pretrvávajú problémy v oblastiach ako napríklad strata biodiverzity, využívanie zdrojov, dôsledky zmeny klímy a environmentálne riziká pre ľudské zdravie a blahobyt. Globálne megatrendy, ako je napríklad demografická zmena, zintenzívňujú mnohé environmentálne výzvy, kým rýchle technologické zmeny prinášajú nové riziká a neistoty.

Komunikované riziká a hrozby stále intenzívnejšie pociťujú vo svojich životoch aj bežní ľudia. Dnes už každý vie, čo je to globálne otepľovanie, klimatická zmena či strata biodiverzity. A v lokalite, kde žijú, vnímajú respondenti BAROMETRA ako najintenzívnejšie prejavy zmeny počasia či klímy extrémy počasia (71 %), až 66 % respondentov uvádza poškodenie lesov a rastlín, 64 % prejavy sucha a úbytok vody a viac ako polovica (59 %) neobyčajne dlhé obdobia horúceho počasia.

A ako sa problémy životného prostredia podľa názorov ľudí dnes riešia?

Podľa názoru ľudí – viac neriešia ako riešia.

Až 74 % respondentov výskumu totiž hodnotí súčasný prístup k riešeniu problémov životného prostredia za nedostatočný.

Zodpovednosť za ich riešenia je podľa 81 % ľudí na Ministerstve životného prostredia, v 52 % na politických predstaviteľoch. Desatina očakáva riešenia od neziskových organizácií (11 %) a súkromných nadnárodných spoločností (11 %) alebo lokálnych spoločností (10 %).

Zaujímavo obstála Európska únia, ktorej prisúdilo hlavnú úlohu v riešení otázok životného prostredia necelá tretina respondentov (30 %). Menej ako pätina (16 %) očakáva zodpovednosť od medzinárodných organizácií.

Podľa názoru ľudí je teda dôležitejšia zodpovednosť „u nás doma“, teda na lokálnej úrovni ako na úrovni globálnych riešení.

A veľmi pozitívnym výsledkom výskumu pre životné prostredie je úloha samotných občanov, kde sa až 61 % respondentov výskumu vyjadrilo, že riešenie problémov životného prostredia je v rukách samotných ľudí, čo svedčí o tom, že ľudia si stále viac uvedomujú svoj diel zodpovednosti za budúcnosť „zdravia“ našej planéty.

Pre jej svetlú budúcnosť zostáva len veriť, že ju budú svojim zodpovedným správaním k životnému prostrediu stále viac prenášať aj do každodenného života.

Zdravá pôda = zdravý tanier

Ako zachovať zdravú pôdu pri snahe o dostatok potravín pre všetkých? 

Dopestovať dostatok potravín pre všetkých, zachovať pritom zdravie krajiny sa niekedy zdá neriešiteľnou úlohou. Motivácia dosahovať čo najvyššie poľnohospodárske výnosy robí z našich polí monokultúrne lány, mizne prirodzený charakter krajiny, vytráca sa z nej rastlinná aj živočíšna biodiverzita.

Ľudia však nemôžu dobre žiť, ak je životné prostredie a poľnohospodárstvo v zlom stave. Pôda – jedna zo základných zložiek zeme – je prekvapujúco v skladbe životného prostredia veľmi podceňovaným prvkom, ale spôsob, akým ju v súčasnosti využívame je neudržateľný.

Inštitút environmentálnej politiky nedávno zverejnil správu, podľa ktorej je priemerná veľkosť (12 hektárov) monokultúrnych polí na Slovensku najväčšia v celej Európskej únii.
Takmer 15 tisíc monokultúrnych polí má rozlohu presahujúcu 30 hektárov, čo je 46 % celkovej rozlohy agrárnej plochy.
Monokultúrna výsadba podľa analytikov envirorezortu výrazne znižuje biodiverzitu a zhoršuje kvalitu pôdy.

Čo vieme o udržateľnom poľnohospodárstve? 

Z prieskumu o trvalo udržateľnom hospodárstve, ktorý robila spoločnosť Bayer v januári 2018 až jedna tretina Slovákov o udržateľnom hospodárstve ani nepočula, ale napriek tomu viac ako 84 % respondentov považovalo poľnohospodárstvo za jeden z najdôležitejších pilierov slovenskej ekonomiky, zároveň mu však 30 % Slovákov prisudzovalo rolu znečisťovateľa prírody.

Výsledky aktuálneho BAROMETRA z roku 2020 naznačujú, že hoci Slováci ešte stále nevedia presne definovať pojem udržateľné hospodárstvo (len 14 % z nich si naozaj vybaví, čo tento termín znamená) o prepojení a vzájomnom ovplyvňovaní spôsobu hospodárenia s pôdou a kvality životného prostredia vedia dnes už viac.

Až 73 % opýtaných si totiž myslí, že práve udržateľné hospodárstvo môže prispieť k zlepšovaniu kvality životného prostredia a zmierňovaniu dôsledkov klimatických zmien. A 88 % respondentov prisudzuje v otázkach výnosnosti poľnohospodárskej pôdy a potravinovej sebestačnosti dôležitú úlohu práve vede a výskumu. Napríklad v oblastiach ako sú vývoj technológií umožňujúcich kvalitnejšiu starostlivosť o plodiny (47 %), nové postupy v pestovaní plodín (37 %), výskum v oblasti zvýšenia výnosnosti pôdy (22 %) a pod.

Záväzky spoločnosti Bayer v oblasti trvalo udržateľného poľnohospodárstva:

Podpora budúcnosti nulového uhlíka v poľnohospodárstve. V spolupráci s poľnohospodármi sa spoločnosť Bayer bude usilovať o zníženie poľných skleníkových plynov produkovaných kľúčovými plodinami v hlavných regiónoch. Poskytne na „mieru šité“ a udržateľné riešenia – s digitálnymi údajmi v popredí – ktoré vyhovejú konkrétnym potrebám poľnohospodárov.Produkcia plodín s vyšším výnosom a s menším objemom prírodných zdrojov a vstupov. Spoločnosť Bayer chce vyvážiť potreby poľnohospodárov so spoločenskými očakávaniami, tým že pomôže poľnohospodárom produkovať zdravšie plodiny s využitím menšieho množstva prírodných zdrojov a vstupov. Jej cieľom je do roku 2030 ako líder v oblasti inovácií prevziať globálnu zodpovednosť a výrazne znížiť ekologickú stopu poľnohospodárskeho portfólia. V tomto smere chce do roku 2030 chce Bayer znížiť vplyv na životné prostredie o 30 percent. Tento cieľ chce dosiahnuť vývojom nových technológií, znížením objemu ochrany plodín aplikovaných na polia a používaním presnejších aplikácií. To pomôže obnoviť a zachovať biodiverzitu, bojovať proti zmene podnebia a čo najšetrnejšie využívať prírodné zdroje.

Budeme mať dostatok potravín?

Pandémia koronavírusu, ktorá chvíľami doslova zastavila život, poukázala aj na krehkosť a zraniteľnosť mnohých systémov a donútila krajiny, ale aj ich obyvateľov viac sa zaujímať napríklad aj o potravinovú sebestačnosť.

Pokiaľ ide o potravinovú sebestačnosť je v súčasnosti Slovensko schopné pokryť iba 40 percent spotreby potravín svojich občanov a je čoraz viac závislé na dovoze potravinovej produkcie zo zahraničia. Možno aj to je dôvod zvýšených obáv o dostatok potravín premietnutých do čísiel aktuálneho výskumu.

Až 80 % Slovákov považuje potravinovú sebestačnosť za nedostatočnú.
77 % si myslí, že na Slovensku nevypestujeme dostatočné množstvo plodín.
96 % ľudí tvrdí, že Slovenská republika by sa mala usilovať o vyššiu potravinovú sebestačnosť.
88 % ľudí pokladá za východisko v potravinovej sebestačnosti práve udržateľné poľnohospodárstvo.
89 % ľudí pokladá tento problém za dôležitý a ak sa podľa nich nebudeme zaujímať o to, ako zabezpečiť dostatok potravín pre všetkých, môžeme mať v budúcnosti v tejto oblasti problém!

Pomôcť planéte byť zdravšou môžeme aj my sami…

Riešiť problémy udržateľnosti sa pokúša Európska zelená dohoda, ktorá predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. A v máji tohto roka predstavila Európska komisia aj dlho očakávanú potravinovú stratégiu Z farmy na stôl (Farm to Fork, F2F), ktorá má zaistiť, že produkcia potravín v EÚ bude čo najmenej zaťažovať životné prostredie.

„Európska únia myslí na to, aby sme mysleli aj konali zelenšie. Okrem mnohých iných nosných prvkov, napr. oblasti klímy, obnoviteľných zdrojov energie, obehového hospodárstva a ďalších sa venuje aj problematike udržateľnej potravinovej politike a udržateľnému poľnohospodárstvu. A hoci sa to mnohým nezdá, aj v tomto smere môžeme začať meniť veci už od seba. Zaujímať sa ako sa potraviny vyrábajú, odkiaľ pochádzajú, vyberať si, čo konzumujeme. To, čo jeme, ovplyvňuje nielen naše zdravie, ale aj prostredie, v ktorom žijeme, pretože naše spotrebiteľské návyky do značnej miery pôsobia aj na charakter poľnohospodárskej výroby a následne na celkové „zdravie krajiny“,“ hovorí Anetta Vaculíková, zakladateľka občianskeho združenia Skutočne zdravá škola, propagátorka udržateľného životného štýlu a ekologického poľnohospodárstva.

Záleží mi na vlastnom zdraví?

Kvalita životného prostredia, aj kvalita potravín bezprostredne vplývajú na kvalitu zdravia každého človeka. Je už v ľudskej povahe očakávať od iných vytvorenie čo najlepších podmienok pre jeho udržiavanie. Od spoločnosti, jej zdravotného systému, orgánov  zodpovedných za životné prostredie, poľnohospodárov a farmárov pestujúcich plodiny, ktoré nakoniec skončia na našich tanieroch, čo najvyššiu kvalitu.

Ako kvalitne sa však staráme o svoje zdravie my sami?

Podľa ukazovateľa „healthy life years“, teda „roky života v zdraví“ sa Slovensko nachádza na konci európskeho rebríčka. Slovenky sa v zdraví dožívajú len 57 rokov a slovenskí muži o rok menej – 56 rokov. (Zdroj: Eurostat)

Čo robím pre vlastné zdravie ja sám?

Výskum spoločnosti Bayer chcel preto výskumom poukázať aj na dôležitosť zodpovednosti každého človeka za vlastné zdravie.

Aj keď až 70 % respondentov uviedlo konzumáciu čerstvého ovocia a zeleniny, spánok za veľmi dôležitý aspekt zdravia skôr podceňujeme, dobre sa vyspí osemhodinovým spánkom  len 59 % ľudí. A napriek tomu, že dnes už netreba nikomu vysvetľovať, že pohyb je najlepší liek len 22 % respondentov výskumu športuje a 31 % udáva inú pohybovú aktivitu ako šport.

Prevencia nie je silnou stránkou Slovákov

K starostlivosti o zdravie patria pravidelné preventívne prehliadky. Napriek tomu, že sú dostupné pre každého, zanedbávame aj túto oblasť starostlivosti o zdravie.

Najviac preventívnych prehliadok absolvujeme aspoň raz ročne u zubára (76 %) – tu je ale dôvod častých návštev zrejmý – ak neprídeš na prehliadku, zdravotná poisťovňa nasledujúci rok nepreplatí stomatologickú starostlivosť. Len 52 % ženy navštívi kvôli preventívnej prehliadke gynekológa a len 40 % všeobecného lekára.

„Na preventívnu prehliadku u všeobecného lekára má nárok dospelý raz za dva roky. Viac ako jedna patina ľudí ale možnosť absolvovať preventívne prehliadky prehliada. Dôvodom je najmä to, že nepociťujú žiadne zdravotné problémy, cítia sa dobre. No niektoré choroby sa dlhodobo neprejavujú žiadnymi ťažkosťami, napríklad vysoký krvný tlak alebo cukrovka. Práve preto je potrebné na preventívne prehliadky chodiť,“ zdôrazňuje všeobecná lekárka pre dospelých MUDr. Jana Bendová.

Záväzok spoločnosti Bayer smerom k verejnému zdraviu

V týchto dňoch začína spoločnosť Bayer globálnu kampaň #staywell, prostredníctvom ktorej sa zameriava na zvýšenie povedomia o dôležitosti starostlivosti o seba pri posilňovaní vlastného imunitného systému a starostlivosti o zdravie ostatných.
Starostlivosť o seba je teraz, viac ako kedykoľvek pretým, nezištným činom.

A ako by ľudia v dnešnej dobe bezprecedentného ohrozenia verejného zdravia zareagovali ak by bola k dispozícii vakcína proti ochoreniu COVID-19?

O možnosti nechať sa zaočkovať by uvažovali dve pätiny ľudí, a necelá polovica (49 %) by očkovanie nevyužila. Prekvapivým je fakt, že k možnosti očkovania sú skeptickejšie ženy a ľudia vo veku 25-45 rokov, skupina o ktorej možno predpokladať väčší rozhľad v najnovších poznatkoch vedy a výskumu aj v oblasti zdravia.

O spoločnosti Bayer

Spoločnosť Bayer je globálny podnik so základnými kompetenciami v oblasti vedy o živote, zdravotnej starostlivosti a výžive. Jej produkty a služby sú navrhnuté tak, aby prinášali úžitok ľuďom podporovaním úsilia prekonať hlavné výzvy, ktoré predstavuje rastúca a starnúca globálna populácia. Skupina sa zároveň zameriava

Na zvýšenie svojej zárobkovej sily a vytváranie hodnôt prostredníctvom inovácií a rastu. Spoločnosť Bayer sa hlási k dodržiavaniu zásad trvalo udržateľného rozvoja a značka Bayer predstavuje dôveru, spoľahlivosť a kvalitu na celom svete. Vo fiškálnom roku 2019 skupina zamestnávala okolo 104 000 ľudí a dosiahla tržby 43,5 miliárd eur. Kapitálové výdavky dosiahli 2,9miliardy eur, výdavky na výskum a vývoj 5,3 miliardy eur.

Viac informácií nájdete na www.bayer.com.

Informačný servis

Viac k témam: Bayer, PR, veda, životné prostredie
Zdroj: Webnoviny.sk – Ako môže veda zlepšiť môj život a pomôcť životnému prostrediu? © SITA Všetky práva vyhradené.