Pán Vítězslav jazdí cez dvadsať rokov v kamióne. Žil v Spojených štátoch a osem rokov v Paríži, teraz je jeho druhým domovom severného Anglicka. Pre ePortál.cz vykreslil svoje dlhoročné skúsenosti s moslimskými prisťahovalcami vo Francúzsku a konštatuje, že by rád naivným priaznivcom multikulturalizmu v Českej republike otvoril oči.
Pán Vítězslav sa čuduje nad nadšením českých aktivistov požadujúcich bezpodmienečné prijímanie moslimských utečencov, sám s nimi totiž príliš dobré skúsenosti nemá. „Žil som v Paríži medzi rokmi 1993 a 1996. Vtedy bol Arab s nožom v ruke na Place de Clichy to najmenšie zlo, čo mohlo toto mesto stretnúť. Avšak dnes sú tam getá, ktoré sú fakticky štátom v štáte. Ani policajti tam už radšej nejazdia. Po prvé z obáv o vlastný život a za druhé by aj tak neboli schopní nič vyriešiť.“, hovorí pán Vítězslav, ktorý je ženatý a má tri deti. Podľa jeho názoru ide o populačný problém, ktorý Francúzsko značne podcenilo. „Dnes je údajne vo Francúzsku asi päť miliónov moslimov a bude horšie. Súžitie tak odlišných kultúr, ako je tá európska a africká jednoducho nefunguje,“, myslí si pán Vítězslav
„Stačí, keď sa na sídlisko v Bezons do paneláka nasťahuje rodina z Afriky. Je úplne jedno, z akej krajiny. Onedlho je celé poschodie v dome prázdne. Ten zápach, krik a neporiadok normálne človek nevydrží a je nútený sa odsťahovať. Do pol roka tento osud postihne celý dom. Za rok sa dostane do problémov celé sídlisko. Svoje deti sa totiž bojíte púšte von. Nemôžete si vzhľadom na kriminalitu zaobstarať nové auto či psa. Na to rovno zabudnite.“, rozpráva zo svojich skúseností pán Vítězslav a dodáva, že postupne začnú upadať aj obchodíky v blízkom okolí. „Párkrát tam títo prídu a požadujú tovar na dlh: Keď majiteľ odmietne, nadávajú mu do rasistov a navyše ho olúpia a vyhrážajú sa smrťou. Radšej teda mlčíte a vyhoviete im.“, uvádza pán Vítězslav.
Do troch mesiacov podľa skúseností pána Vítězslava taký majiteľ obchodu skrachuje a zostanú mu len dlhy. „Potom z takého miesta radšej odídete a oni vyrabujú to, čo tam po vás zostalo. Do niekoľkých málo rokov potom ovládajú kompletne celé okolie, kde pred ich príchodom žilo spokojne napríklad aj desaťtisíc ľudí.“, tvrdí pán Vítězslav a dodáva, že najmä moslimovia úplne ignorujú povinnú školskú dochádzku. „Svojich potomkov rodičia učia doma a ich výučba spočíva len v memorovaní koránu. Nič viac tie deti nevedia, len sa modlia a vo voľných chvíľach ničia všetko, čo ostatní vybudovali. Naša kultúra im nič nehovorí, nemajú zmysel pre krásu a nechápu, aké náročné je niečo postaviť či zorganizovať.“, vysvetľuje pán Vítězslav.
Veľkým problémom je podľa jeho názoru najmä diametrálne odlišný pohľad na poriadok a hygienu. „Odpadky vôbec neriešia a tie sa potom váľajú všade. Sú zvyknutí po sebe nechávať neporiadok. Potrebu vykonávajú prakticky všade, napríklad aj vo výťahu alebo v pivnici. Keď som bol v Káhire, videl som za mestom na chodníku ležať uhynutú kravu v štyridsiatich stupňoch horúčavy. Len ju normálne prekračovali a nechali ju tam ležať
ďalej. V mnohom mi moslimská geta pripomínajú tie rómske v Čechách či na Slovensko.“, porovnáva pán Vítězslav, ale zároveň dodáva, že v moslimských getách ide na rozdiel od tých rómskych o život. „Cigán vás maximálne zbije a okradne. Kde v moslimských ghettoch panujú stredoveké praktiky.“, upozorňuje pán Vítězslav.
Vítězslav pridáva aj príbeh, ktorý sa v hocičom podobá tomu, ktorý bol nedávno zverejnený vo Veľkej Británii. Pakistanský gang tam niekoľko rokov sexuálne zneužíval britské školáčky. Úrady mali podozrenie, ale radšej nič neriešili, aby neboli obvinené z rasizmu. „Išlo o mladé dievčatá vo veku okolo štrnástich rokov. Prisťahovalci ich zaťahovali do svojich bytov, ale aj pivníc a parkov, kde ich znásilňovali. Dievčatá mali strach to doma či na polícii oznámiť. Pokiaľ viem, tak páchatelia neboli často ani chytení. Buď sa vytratili, alebo sa to kvôli strachu z pomsty cez úrady ani neriešilo. Postihnuté rodiny sa radšej odsťahovali a dcéry nechali normálne porodiť.“, rozpráva pán Vítězslav, ktorý znovu opakuje, že najmä prisťahovalci z radov moslimov nie sú schopní ani ochotní sa prispôsobovať poriadkom panujúcich v hostiteľských krajinách.
„Sex je pre nich ako pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva jedinou možnou zábavou. Moslimská populácia v európskych mestách rastie geometrickým radom. Ich ženy chodia na verejnosti zahalené. Muži im sú neverní je im jedno, či majú päť alebo osem detí. Nepoužívajú antikoncepciu a ich ženy nenavštevujú gynekológa. Keď prídu do iného stavu, tak jednoducho porodia a mlčia. Až príde ich čas, založia svoju politickú stranu av politike začnú presadzovať zmeny v zákonoch vo svoj prospech. Všetci im budú po vzore toho majiteľa obchodu radšej vychádzať v ústrety. Táto nie príliš optimistická situácia bohužiaľ vládne na väčšine územia južného Francúzska.“, sťažuje sa pán Vítězslav.
„V USA je situácia s moslimami predsa len lepšia. V roku 1970 ich tam žilo okolo stotisíc, pred siedmimi rokmi asi deväť miliónov. Majú však veľký problém sa dostať pred imigračný úrad. Aj Austrália nastavila podmienky pre prisťahovalcov veľmi dobre.“, hovorí pán Vítězslav s tým, že najviac je ohrozená Európa. „Moslimovia to k nám majú najbližšie a my ich sem púšťame desiatky rokov ako Trójskeho koňa. Vôbec sme sa nepoučili z našej histórie. Videl som za posledných dvadsať rokov mnohé a rád by som niektorým naivným aktivistom otvoril oči. Obávam sa však, že je to márne. Buď budem za blázna, alebo ma budú ignorovať. Je potrebné, aby sa všetky európske národy spojili, samostatne nič nevyriešime. Potrebujeme prevziať systém z USA. Tam neriešia, či sa uskutočnil teroristický útok v Kalifornii alebo Floride. Jednoducho boli napadnuté Spojené štáty a hotovo.“, praje si pán Vítězslav.
Za dôležité otec troch detí Vítězslav považuje, aby do svojich radov Európska únia neprijímala krajiny ako je Albánsko, Kosovo a Srbsko, kde žije početná moslimská enkláva. „Do Európskeho parlamentu by sa tak dostali moslimskí politici a začali by presadzovať záujmy svojej komunity. Presne na tento okamih radikálni moslimovia čakajú.“, myslí si Vítězslav. V neposlednom rade by mali európske vlády vytvárať pre mladé rodiny dotačné fondy. „Proste preto, aby nemali mladé rodiny obavy z toho, že neuživia svoje
deti. Keď chce náš minister jednu miliardu pre utečencov, mal by za tieto peniaze namiesto toho podporiť budúce matky detí.“, vyzýva Vítězslav.
Vyšlo v roku 2015