Viete, ktoré krajiny majú najviac jadrových zbraní?  A kto podpísal zmluvu o ich nešírení?

Viete, ktoré krajiny majú najviac jadrových zbraní? A kto podpísal zmluvu o ich nešírení?

Ruský prezident Vladimír Putin v nedeľu 27. februára šokoval svet, keď prikázal svojej armáde uviesť do pohotovosti svoje jadrové sily. Rusko vlastní najviac jadrových hlavíc na svete, ktorých má okolo 6000 tisíc. Druhé sú Spojené štáty, ktoré majú hlavíc asi o 500 menej. Dohromady tieto dve krajiny kontrolujú okolo 90 percent všetkých jadrových hlavíc. Jadrové zbrane má vo svojom arzenáli aj 7 ďalších krajín, z toho 4 nepodpísali zmluvu o nešírení jadrových zbraní. Ktoré to sú a aký veľký je ich arzenál?

Na svete je osem krajín, ktoré tvrdia, že majú jadrové zbrane – Spojené štáty, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan a Severná Kórea. Zároveň sa predpokladá, že jadrovými zbraňami disponuje aj Izrael. Medzi jadrovými mocnosťami sú tri členské štáty NATO – Spojené štáty, Veľká Británia a Francúzsko.

V minulosti však bola jadrovými hlavicami ozbrojená aj Juhoafrická republika, ktorá skonštruovala šesť jadrových zbraní a tri štáty, ktoré vznikli po rozpade Sovietskeho zväzu a „zdedili“ zbrane, ktoré ZSSR rozmiestnil na ich území.

Hoci sa medzi jadrové mocnosti počíta deväť krajín, jadrové hlavice je možné nájsť v štrnástich rôznych štátoch. USA totiž v rámci programu na zdieľanie jadrových zbraní NATO umiestnilo 150 hlavíc do Belgicka, Nemecka, Talianska, Holandska a Turecka.

 Jadrové  mocnosti 

Za jadrové mocnosti je v súčasnosti považovaných deväť krajín. Len päť z nich je pritom signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní – USA, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko a Čína. Jadrový arzenál Spojených štátov a Ruska potom dohromady predstavuje asi 90 percent všetkých jadrových hlavíc, tých je na svete približne 13 tisíc.

 Spojené  štáty 

Spojené štáty sú najstaršou svetovou jadrovou mocnosťou a zároveň jedinou krajinou, ktorá jadrové bomby použila vo vojne. S vývojom atómovej bomby krajina začala už v roku 1939, kedy odštartoval Projekt Manhattan. Prvou jadrovou explóziou programu sa stal test Trinity, kedy bola 16. júla 1945 v Novom Mexiku odpálená bomba s ekvivalentom 20 kiloton TNT.

USA sa stali zároveň jedinou krajinou, ktorá použila jadrové zbrane vo vojne. V závere druhej svetovej vojny nariadil americký prezident Harry S. Truman k atómovým náletom na Japonsko. K prvému došlo 6. augusta 1945, kedy bola zhodená bomba Little Boy o sile približne 15 kiloton TNT na Hirošime. Výbuch zabil približne 70-tisíc ľudí a zničil okolo 50-tisíc budov. O tri dni neskôr potom došlo k zvrhnutiu bomby Fat Man o sile približne 20 kiloton TNT na mesto Nagasaki, kde nálet zabil približne 35 tisíc ľudí a zničil 60 percent mesta.

Počas Studenej vojny sa následne Spojené štáty pustili do závodov v zbrojení so Sovietskym zväzom. V dôsledku čoho krajina vyrobila tisíce jadrových hlavíc.

Po konci Studenej vojny došlo k masívnemu obmedzeniu počtu jadrových hlavíc až na súčasných 5 500.

Pre prípadné použitie jadrových zbraní USA používajú takzvanú jadrovú triádu. Disponujú tak interkontinentálnymi balistickými strelami s jadrovou hlavicou, prevádzkujú ponorky schopné odpaľovať balistické strely s jadrovou hlavicou a prevádzkujú bombardéry schopné zvrhnúť atómovú bombu.

 

Rusko zdedilo svoj jadrový program
po  Sovietskom zväze  

Jeho vtedajší vodca Josef Stalin pritom pôvodne návrhy svojich vedcov na začatie výskumu použitia jadrového štiepenia na výrobu bomby skôr ignoroval a výskum sa tak rozbehol až v roku 1942. K akcelerácii došlo až po tom, čo sa Sovietsky zväz dozvedel o atómových bombách zvrhnutých na Japonsko. K prvému testu atómovej bomby Sovietskym zväzom došlo 29. augusta 1949 na Semipalatínskom jadrovom polygóne na území dnešného Kazachstanu.

30. októbra 1961 potom Sovietsky zväz demonštroval svoje jadrové schopnosti odpálením Car-bomby nad sovietskou jadrovou strelnicou Nová krajina v Severnom ľadovom oceáne. Sila jej explózie bola zámerne znížená z pôvodných 100 megaton TNT na polovicu. Aj tak išlo o najväčší jadrový výbuch v histórii ľudstva.

Sovietsky zväz sa počas Studenej vojny zúčastnil pretekov v zbrojení. Na ich vrchole tak Sovietsky zväz vlastnil až tisíce jadrových hlavíc.

Po rozpade časť zbraní zostala v novo osamostatnených Kazachstane, Ukrajine a Bielorusku, ktoré sa ich však vzápätí zbavili v prospech Ruska. Rusko ako následnícky štát Sovietskeho zväzu potom začalo so znižovaním počtu jadrových hlavíc v súlade s medzinárodnými zmluvami a podľa posledných dát ich vlastní 6 255.

Rusko pre prípad využitia jadrových zbraní používa jadrovú triádu. Vlastní tak interkontinentálne balistické strely schopné niesť jadrové hlavice, ponorky schopné odpaľovať balistické strely s nukleárnou hlavicou a letectvo schopné zvrhnúť atómovú bombu.

 

Veľká  Británia 

Veľká Británia pôvodne spolupracovala s USA na Projekte Manhattan. Po konci druhej svetovej vojny však Spojené štáty prestali zdieľať svoje poznatky z jadrového programu, a Veľká Británia tak musela v roku 1945 rozbehnúť vlastný vývoj jadrových zbraní. Ten viedol k prvému úspešnému testu v lagúne ostrovov Monte Bello pri západnej Austrálii.

Veľká Británia nikdy nevyrábala jadrové zbrane v takej miere, ako dve najväčšie jadrové veľmoci. V súčasnosti ich má vo svojej výzbroji 225.
Veľká Británia pre doručenie svojich jadrových hlavíc spolieha na ponorky vyzbrojené balistickými strelami Trident.

 

Francúzsko 

Štvrtou jadrovou veľmocou na svete sa stalo Francúzsko. To sa muselo od začiatku spoľahnúť na vlastný výskum. Ten začal v 50. rokoch, keď Francúzsko nadobudlo pocit, že sa bez vlastných jadrových zbraní nezaobíde kvôli skúsenostiam zo Suezskej krízy. V roku 1957 Francúzsko podpísalo tajné zmluvy s Talianskom a Nemeckom, kde sa krajiny zaväzovali k vytvoreniu vlastných jadrových hlavíc. Francúzsko však spoluprácu s európskymi partnermi zastavilo už o rok neskôr. O ďalšie dva roky neskôr potom Francúzsko vykonalo svoj prvý jadrový test v alžírskej púšti.

Francúzsko v minulosti vlastnilo až 500 jadrových zbraní. Postupne však svoj arzenál obmedzovalo, naposledy keď sa rozhodlo znížiť počet leteckých atómových bômb, až na súčasných 290.

Krajina zároveň pôvodne budovala vlastnú jadrovú triádu. V 90. rokoch sa však francúzska vláda rozhodla zbaviť sa balistických striel odpaľovaných z krajiny, a v súčasnosti sa tak spolieha na balistické strely s nukleárnymi hlavicami odpaľované z ponoriek a letectvo schopné zvrhnúť atómovú bombu.

zdroj: stcity.sk

0Shares
Zaujímavosti