V roku 2006 Občiansky inštitút pri kláštore Emauzy v Prahe zorganizoval konferenciu s názvom „VYROVNÁVANIE SA S KOMUNIZMOM A HODNOTAMI V ČESKEJ POLITIKE“. Konferencia dospela k trom hlavným záverom, ktoré zhrnula Ivana Haslingerová pre web Fragmenty. A kvôli porovnaniu s dnešnou predvolebnou situáciou a „osvieženiu“ pamäti si požičiavame najdôležitejšie tézy.
Záver č. 1
Konferencia ukázala, že téma vyrovnania sa s komunizmom je stále aktuálna a nesmieme veriť, že nebezpečenstvo komunizmu už neexistuje.
Naopak, ohrozuje nás vláda komunizmu, rovnako ako nás v Nemecku v roku 1930 ohrozovala vláda nacizmu. Komunistická strana by preto mala byť zrušená čo najskôr, rovnako ako to urobil Konrad Adenauer v Nemecku.
V Parlamente nesmieme mať stranu, ktorá obhajuje myšlienky, ktoré sú trestuhodné a trestuhodné.
Druhým záverom bolo, že staré štruktúry sa prelínali s novým demokratickým systémom. Mnohí politici bránia vyrovnaniu sa s minulosťou. Preto musíme urýchlene zriadiť Ústav pamäti národa, aby minulosť nezmizla.
Nesmieme veriť slovám komunistu Jiřího Dolejša, že atmosféru nenávisti šíria tí, ktorí si pripomínajú komunistické zverstvá.
Záver č. 3
Nakoniec uviedla, že komunisti preukázateľne zabili stovky miliónov ľudí. Komunistov nemožno rozdeliť na tých, ktorí kecali z viery v komunistickú myšlienku a tých, ktorí to robili z oportunizmu. Tí, ktorí boli odsúdení na smrť, sa nestarali o to, čo si tí, ktorí sa rozhodli, mysleli. Oba motívy boli mimoriadne nemorálne a neospravedlniteľné. Strany, ktoré popravili Bucharina a Clementisa, by neváhali urobiť to isté. Komunizmus musí byť v našej krajine porazený.
Nikolaj Ivanovič Bucharin, šéfredaktor komunistického denníka Pravda, bol popravený po politickom procese v rámci Stalinových čistiek.
Minister zahraničných vecí Československej republiky Vladimír Clementis bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu a v procese s R. Slánskym v roku 1952 bol odsúdený na trest smrti a popravený.
Prečo ľudia dobrovoľne volili komunistov?
Michal Pehr, historik z Masarykovho ústavu Akadémie vied, sa vtedy pýtal, prečo ľudia v roku 1946 dobrovoľne volili komunizmus: Komunisti využili nadšenie ľudí po vojne. Nastal čas ilúzie a nádeje. Pre mnohých predstavoval komunizmus víziu novej alternatívy. Vyhliadky na sociálnu spravodlivosť priťahovali ľudí. V tom čase komunisti povedali, že nebudú bolieť a nikto nevedel, že klamú. Mnohí občania sa chceli vysporiadať s nemčinou. Dokonca nenávideli Beethovena a Mozarta. Čimice poslali komunistickému richtárovi Noškovi uznesenie: „Preč s Nemcami z vlasti“ a žena z Libeňa mu napísala, aby konal čo najrýchlejšie, pretože „každý Nemec je zasraný sabotér“.
Budovanie republiky a nového domova. Ale ktorý?
Prezident Edvard Beneš v máji 1945 povedal: „Mám veľa práce, začnem budovať republiku a nový domov.“ Názory na to, ako mala nová vlasť vyzerať, sa však líšili. Niektorí chceli
– návrat do prvej republiky,
– ďalšia ľudová demokracia
– a ďalšie sovietske Československo.
Národný front bez opozície
Nakoniec komunisti presadili „vládu Národného frontu“ a právna opozícia prestala existovať. Agrárnici, obchodníci a národní demokrati prestali existovať. Komunisti každému všetko sľúbili a prispôsobili sa situácii. Strana sa prezentovala ako konštruktívna, štátotvorná a demokratická.
Proti nej stála zlá a odporná reakcia
V tom čase komunisti nemali nič proti náboženstvu, podporovali robotníkov a intelektuálov – kandidovali za nich Majerová, Plachta, Mukařovský. Prevzali kontrolu nad interiérom, policami a tlačou. Do štátnej správy dosadili vlastných ľudí.
Občania padli do boľševickej pasce
Občania sa radovali, že vďaka nim dostávajú majetok. Netušili, že im ho čoskoro opäť vezmú. Prijali všetkých členov bez ohľadu na to, ako sa správali počas okupácie a nesmeli im ublížiť. Preto sa stali čoraz masívnejšími. Pavel Tigrid to vyjadril takto: „V nedeľu sme spali a oni už niečo tlačili a zakladali kluby.“
Zdroje: na základe http://fragmenty.cz/archiv a www.totalita.cz, mujlife, Titulný obrázok: A buďte hrdí! Obrázok od Jeremyho Bezangera z Unsplash
