16.11.2021 (Webnoviny.sk) – Zástupcovia regulačného prostredia, národných bánk, ministerstiev financií a svetových inovatívnych firiem z 10 krajín sveta sa stretli na trojdňovom evente o inováciách vo finančnom svete a digitálnej transformácii bankového sveta. Finweek Bratislava Conference priniesol množstvo B2B stretnutí, spojil teóriu s praxou a zodpovedal viaceré otázky, ktoré dokážu finančné odvetvie na Slovensku posunúť na úroveň zaujímavú aj pre zahraničné spoločnosti a investorov.
Bratislava sa na pár dní stala európskym centrom financií! Od 26. do 28. októbra totiž hostila Finweek, ktorého sa zúčastnili viacerí poprední lídri z oblasti fintech, blockchain, crypto a insurtech. „Budúci rok pripravujeme ešte väčší formát aj za účasti špičiek z New Yorku, Singapuru a ďalších líderských krajín. Okrem toho uvažujeme, že po prvýkrát náš formát rozšírime aj o slávnostný galavečer,” hovorí Davy Čajko, riaditeľ spoločnosti Future Proof, ktorá Finweek organizuje.
Trojdňová konferencia, mala medzi účastníkmi aj verejnosťou veľký úspech. Celý event sa niesol v znamení konštruktívnych debát a čo je pozitívne, viacerí zúčastnení lídri vnímajú Slovensko ako krajinu, ktorá má potenciál stať sa trhom zaujímavým pre inovatívnych zahraničných investorov a firmy pôsobiace v tomto segmente. Ak sa však chceme stať lídrom, potrebujeme naplno využiť nasledujúceho 2,5 roka, ktorý rozhodne o budúcnosti tejto raketovo rastúcej oblasti ekonomiky.
Práve počas 1. dňa konferencie sa odohrali diskusie, ktoré sú z pohľadu blízkej budúcnosti Slovenska naozaj kľúčové. Organizátori preto tejto časti venovali aj osobitnú pozornosť. Výsledkom je podrobné spracovanie obohatené o vyjadrenia jednotlivých odborníkov, ktoré dokonalým spôsobom približujú konkrétnu problematiku aj laickému publiku.
Finweek Bratislava Conference oficiálne otvoril Marcel Klimek, State Secretary, Ministry of Finance of the Slovak republic. Hneď v úvode vyzdvihol digitalizáciu a označil ju za hlavný míľnik na ceste obnovy po covide. Všetky digitálne problémy by mali byť podľa neho udržateľné, pričom ich stabilita má stáť na 3 hlavných pilieroch – ekonomickom, sociálnom a environmentálnom.
Prvý deň odštartoval diskusiou na tému CBDC / Stablecoins / Crypto regulations, počas ktorej vystúpili viaceré svetové špičky z oblasti finančného sveta. Pojem CBDC, t. j. Central Bank Digital Currency, sa začal skloňovať s príchodom digitálnych mien a kryptomien. Marius Jurgilas, Member of the Board of the Bank of Lithuania, však CBDC nevníma len ako odpoveď na krypto, ale aj ako samostatný fenomén. „Veľa mojich kolegov z centrálnych bánk tvrdí, že CBDC môže vyriešiť celkový problém, ktorému čelia krajiny v rôznych častiach sveta. Preto je napríklad juhovýchodná Ázia už v pokročilom štádiu jeho testovania s cieľom nahradiť fyzické peniaze. Ďalším príkladom je Karibik, ktorý sa snaží vyriešiť problém s finančným začlenením, teda s dostupnosťou a rovnosťou príležitostí na prístup k finančným službám,” informuje Jurgilas. Zavádzanie CBDC podporuje aj Marcel Klimek, ktorý ho považuje za dobrú odpoveď nielen na digitálny čínsky jüan.
Podľa Ľudovíta Ódora, Deputy Governor of National bank of Slovakia, by CBDC nemalo byť len reakciou na potrebu finančného systému, ktorý sa potrebuje adaptovať na nové, digitálne podmienky. Musíme ísť hlbšie. „Z môjho pohľadu by CBDC malo slúžiť najmä verejnosti. Úlohou národných bánk je preto poskytovať stabilitu a produkty, ktoré majú pre obyvateľov istú pridanú hodnotu. Môže ňou byť napríklad súkromie, ktoré je pre obyvateľov veľmi dôležitým aspektom. Národná banka nemá totiž v úmysle predávať dáta používateľov tak, ako to robia sociálne siete,” upozorňuje Ódor.
Ako ďalej informuje Ľudovít Ódor, faktom je, že hotovosť sa postupne vytráca a v rámci celosvetového meradla je na ústupe. Aj preto vzniká potreba digitálnych mien, resp. digitálneho monetárneho systému, ktorý však Ódor navrhuje zaviesť najskôr pre medzinárodné platby. A aj keď podľa Oldřicha Dědeka, Bank Board member, Czech National Bank, nie je zatiaľ cítiť, že by sa verejnosť do CBDC hrnula, Martin Bruncko, Binance Executive Vice President Europe, sa na stav CBDC v Európe pozerá optimisticky. Apeluje však na nastavenie jasného regulačného rámca pre celé odvetvia kryptomien. Dôležité bude nájsť správny balans a celú situáciu bude tiež podľa Dědeka potrebné poriadne premyslieť.
Podľa Marcela Klimeka už teraz vieme, že vytrácanie sa hotovosti nemôžeme suplovať kryptomenami, ktoré podľa Jurgilasa vznikli ako rebélia na finančný sestém. „Kryptomeny nie sú meny, ale skôr aktíva, respektíve investícia. A aj keď ich v určitých prípadoch môžeme bez použitia reálnych peňazí použiť na výmenu tovaru alebo služieb, na konci dňa by sme mali mať finančný systém, ktorý nie je „krehký” a mal by poskytovať garancie. Okrem toho, bitcoinu je len obmedzené množstvo, preto nemôže fungovať ako univerzálne platidlo,” hovorí Klimek. S nevhodnosťou bitcoinu ako univerzálnej meny súhlasí aj Martin Bruncko. „Ak chceme nájsť peniaze, ktoré budú dobré na výmenu, musíme nájsť médium, ktorého hodnota bude stabilná. Bitcoin však v rámci jedného dňa môže fluktuovať aj o 10 %,” upozorňuje Bruncko. V otázke digitálneho eura či iných národných mien je ale situácia iná. Jurgilas totiž pripomína, že jednou z úloh všetkých národných bánk vrátane tej, ktorú sám zastupuje, je dohliadať na prílišné znehodnocovanie či naopak nadhodnocovanie domácej meny. Aj preto sa zrejme v rámci kryptomien často skloňuje slovo regulácia. „Niektoré krypto aktíva ako tokeny a akcie sú už teraz regulované existujúcou legislatívou o finančných službách. Ide o skúšobný trhový projekt založený na DLT, t. j digitálno-právnej technológii. Tie isté krypto aktíva sú okrem toho zastrešené aj existujúcimi právnymi predpismi o finančných službách. Problémom je, že táto legislatíva nebola šitá na mieru kryptomenám a ani prispôsobená ich technológii,” uvádza Rok Žvelc, Legal Officer at DG FISMA, European Commission.
Podľa Klimeka by preto digitálne euro malo byť a aj bude vyvinuté, i keď podľa Ódora by sme CBDC mali chápať skôr ako doplnok hotovosti a nie ako jej náhradu. Podľa Bruncka je našou výhodou, že ako súčasť OECD máme dôveru v naše centrálne banky, čo sa však nedá povedať o všetkých krajinách. Príkladom sú štáty Južnej Ameriky, kde ľudia neveria štátu, resp. centrálnym bankám, a preto bude aj ich dôvera v uvedenú menu pravdepodobne veľmi nízka.
Snáď najkľúčovejšou diskusiou celej Finweek Bratislava Conference bola téma Incoming regulation of crypto assets, crypto assets and consumers, s ktorou sa podľa Martina Vojtu, Deputy Executive Director of Financial Regulation and International Cooperation Department, Czech National Bank, spája v praxi vysoké riziko. A kým niektoré štáty ku krypto aktívam pristupujú ako k investičným nástrojom, na Slovensku a v Českej republike ich vnímame fyzicky, nie digitálne, preto u nás nepodliehajú regulácii. „Záujmom EÚ je zjednotiť prístup k otázke regulácie. Zahŕňať by pritom mala 4 samostatné kategórie, ktoré je potrebné rozlišovať. Ide o stablocoins; emoney tokens a ostatné, prvotné a užívateľské tokeny,” uvádza Vojta. Význam v regulácii krypto aktív, ktorá sa na Slovensku momentálne neuplatňuje, vidí aj Daniel Ďuriač, FinTech Expert, National Bank of Slovakia, Financial Technology and Innovations Department | Payment Services and Innovations Section. Slavomír Fabišík, CEO & Founder of Stoke.finance, pritom ako pozitívny príklad, ktorým sa Slovensko môže inšpirovať, uvádza Nemecko, kde od júna 2021 platí regulácia „security tokens”.
Lukáš Steiniger, Crypto regulations consultant, však Slovensko vníma ako jeden z dobrých príkladov krajiny, ktorá nie je preregulovaná. Podľa Steinigera totiž prílišná regulácia zabíja, kým primeraná regulácia dokáže naštartovať biznis, čoho dôkazom sú aj dve nové živnosti týkajúce sa kryptomien, ktoré NBS prijala. Začínali sa totiž hromadiť oficiálne žiadosti tých, ktorí mali záujem zakladať krypto zmenárne, fondy či inak podnikať v krypto oblasti. „Zásadnou otázkou preto je, či potrebujeme túto oblasť regulovať, či je nutné ísť do hĺbky, aká sa uvádza v rámci MIKA a DLT, a či je nutné inkorporovať krypto takým istým spôsobom ako ostatné nástroje finančného trhu,” kladie zásadné otázky Steininger.
Východiskovou otázkou podľa Vojtu je, čo vlastne chceme reguláciou docieliť? „My síce podporujeme reguláciu tokenizovaných investičných akcií, ale musíme si uvedomiť, že prevodné tokeny, užívateľské tokeny či bitcoiny nie sú nástrojmi finančného trhu, a teda by nemali podliehať finančnej regulácii. Aj preto podporujem zúženie návrhu MIKA,” hovorí Vojta, no oponuje mu Daniel Ďuriač, podľa ktorého sa NBS s aktuálnym pohľadom MIKA stotožňuje. Lukáš Steiniger má však na situáciu celkom iný pohľad. „Krypto prišlo ako alternatíva toho, čo súčasný svet ponúka. Má svoje výhody a zabiť ich je to najhoršie, čo sa môže stať. Regulovať niečo, čo ešte nie je fundamentálne vyriešené, je veľmi zlý prístup, preto by som namiesto regulácie volil skôr iné kroky a počkal by som, ako sa to celé vyvinie. Regulovať by sme mali oblasti, v ktorých to dáva zmysel, ale nie tie, ktoré fungujú aj bez nás. Robme skôr osvetu, vzdelávajme, zapojme ďalšie efektívne nástroje. Neriaďme sa Európskou úniou, ktorá až nadúmerne reguluje s cieľom chrániť spotrebiteľa. Práve tým zabíjame trh, ktorý nám môže bez regulácie priniesť omnoho viac,” vysvetľuje Steiniger. K jeho názoru sa prikláňa aj Lukáš Kovanda, Czech Economist, ktorý vidí význam v čo najrýchlejšom rozvoji krypta a jeho technologického vývoja. „Mali by sme tomu nechať voľný priestor. Nemyslím si, že regulácia je dobrý krok a mám z nej obavu aj napriek tomu, že o nej diskutujeme,” priznáva Kovanda.
Slavomír Fabišík vidí význam v regulácii aj preto, že „udáva hranice”, a tak ľudia vedia, čo môžu a nemôžu v rámci krypto oblasti robiť: „Osobne sa mi nepáči, že ako EÚ nemáme jednotný prístup. Ak máme spoločnú menu, mali by sme mať aj spoločnú reguláciu. Aktuálna MIKA je celkom dobrá „beta verzia zákona“, ale do roku 2024 o nej ešte naozaj treba diskutovať.” Aj Daniel Ďuriač je toho názoru, že regulácia by mala otvoriť trh krypto aktív celému finančnému systému a poukazuje na niektoré pozitívne a praktické kroky, ktoré MIKA zahŕňa: „Banky budú napríklad môcť poskytovať služby crypto aktív bez toho, aby žiadali o licenciu.” Otázkou je, či to naozaj stačí?
Martin Vojta k otázke regulácie dodáva, že úlohou regulácie nie je promovať trh či prispievať k jeho príťažlivosti. To je skôr úloha vlády, ktorá môže svojou politikou propagovať aktivitu aj v rámci medzinárodného kontextu a prilákať tak zahraničných investorov. Prínosy regulácie však môžu byť viditeľné aj v iných oblastiach. „Myslíme si, že regulácia môže prispieť k rozvoju trhu najmä tým, že odstráni právnu neistotu. Pozitívom je okrem toho aj zakladanie inovačných hubov, z ktorých jeden máme aj v rámci NBS. Aj vďaka nemu komunikujeme s inovačnými firmami a od januára pripravujeme sandbox pre inovácie,” objasňuje Ďuriač.
Nástroje, ktoré by podľa Steinigera naozaj pomohli urobiť zo Slovenska trh zaujímavý trh pre zahraničie, sú pritom jednoduché. „Nahráva nám aktuálna neregulovanosť krypto prostredia, ktorá má v kombinácii s pomerne priaznivým daňovým prostredím veľmi pozitívny dopad. Ak k tomu pridáme dostupné ľudské zdroje a celé to odprezentujeme cez primeraný marketing, prilákame krypto projekty, ktoré na Slovensko prinesú množstvo prostriedkov. Máme zhruba 2,5 roka na to, aby sme tieto podmienky využili a tie firmy prilákali. Ak to stihneme, kým príde regulácia, tak tie firmy, ktoré tu v tom čase už budú, neodídu, len sa adaptujú na nové podmienky,” zhrnul v závere Steiniger, ktorého názor sa zhoduje aj s cieľmi novovzniknutej asociácie FINAS. „Som rád, že odborníci si osvojujú našu víziu, ktorá sa začala formovať už počas prvej Fintech konferencie, ktorú sme organizovali pred piatimi rokmi. Som si istý, že ako krajina máme potenciál stať sa zaujímavým prvkom pre celý región. Teší ma, že našu myšlienku prijali hlavní aktéri trhu, o čom svedčí aj neustály rast členov našej novovzniknutej asociácie FINAS, ktorá akceleruje celé toto prostredie vrátane zviditeľnenia našej krajiny vo svete,” hovorí Davy Čajko, prezident asociácie FINAS | Fintech & Insurtech asociácia Slovenska.
Prvý deň končil témou Fintech ecosystems in Europe, v rámci ktorej je podľa Petra Pénzeša z odboru finančných technológií a inovácií NBS, kľúčovou spolupráca súkromného a verejného sektora. „Na dobré tango treba dvoch zohratých tanečníkov, na vyladený FinTech ekosystém treba zas spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom. Okrem toho treba súkromný sektor včas informovať o nových pravidlách a hľadať spôsoby, ako ho integrovať do rozhodovacích procesov. Populárnymi nástrojmi, ktoré to umožňujú, sú sandbox a inovačné huby, ktoré by budúci rok mali doplniť aj tzv. instant payments. Národná banka Slovenska je otvorená inováciám, ktoré posilňujú finančnú stabilitu, prinášajú pridanú hodnotu pre spotrebiteľov a rešpektujú pravidlá podnikania na finančnom trhu,” hovorí Pénzeš a ako dobrý príklad praxe uvádza Inovačný Hub, ktorý umožnil priamu interakciu s viac ako 70 podnikmi. Okrem toho sme 9. krajinou EÚ, ktorá začiatkom budúceho roka implementuje sandbox, od ktorého máme veľké očakávania. Martin Krendl, zástupca FINAS asociácie, Attorney At Law at Prosman & Pavlovič advokátska kancelária, však upozorňuje, že nutnosťou je jednoduchosť týchto nástrojov, ako aj jednoznačnosť ich používania. „Vytvoriť sandbox na Slovensku je veľmi dobrý nápad, pretože tým vzniknú nové príležitosti pre nových hráčov. Je preto lepšie nečakať na projekt sandboxu, ktorý vytvára Európska komisia,” hovorí Xavier Corman, Director at Fintech Belgium, Founder at My-Stand.com.
Shmuel Ben-Tovim, Israeli economist and president of the Fintech Community of Israel, však pripomína, že veľmi dôležitým elementom v budovaní fintech ekosystému je vyskladať komunitu, ktorú nebudú tvoriť len fintech spoločnosti, ale aj finančné inštitúcie, regulátory, akademici, konzultanti, investori a každý, kto má záujem vo fintech sektore pôsobiť. „Fintech komunita je dôležitá, lebo vytvára tlak na vládu a na regulátorov. Každý dobrý fintechový startup potrebuje otvorený dialóg a členov, ktorí budú diskutovať so štátnymi autoritami a regulátormi. Niekedy je to totiž jediný potrebný popud k tomu, aby sa štát začal daným otázkam venovať,” vysvetľuje Martin Peter, Head of Banking Department, Ministry of Finance of the Slovak Republic.
Najdôležitejším fintech regulátorom je Európska komisia, ktorá sa aktuálne zaoberá najmä posudzovaním krypto aktív a možnosťou, ako prepojiť národné sandboxy. To by podľa Pénzeša prinieslo významné benefity spočívajúce v možnosti testovať inovatívne riešenia nielen v 1 krajine, ale vo viacerých krajinách EÚ súčasne. Martin Peter však upozorňuje, že ak chceme využiť potenciál regulácii, musíme mať na Slovensku rovnaké pravidlá ako EÚ. Podľa Krendla však treba k reguláciám pristupovať opatrne, pretože príliš veľa regulácii a prísnych pravidiel pôsobia na inovácie príliš kontraproduktívne. „Európska úroveň je zároveň podstatná aj v otázke AML, vďaka ktorej bude fintech ekosystém viac centralizovaný a zameraný na zamedzenie snáh o pranie špinavých peňazí,” hovorí Martin Peter. Napojenie na EÚ nám zároveň otvára možnosti spolupráce aj s tretími krajinami. Príkladom je Izrael, ktorému funkčný sandbox chýba z dôvodu parlamentnej krízy trvajúcej takmer 3 roky. „Slovensko môže byť vstupným bodom pre izraelské spoločnosti, ktoré chcú podnikať v EÚ. Na Slovensku je okrem toho kvalitná pracovná sila a náklady na ňu nie sú až také vysoké,” konštatuje Shmuel Ben-Tovim. Otázkou je, či nám sandbox a otvorené spolupráce aj mimo EÚ pomôžu zvyšovať aj objem rizikového kapitálu? „Sandbox nám môže pomôcť, pretože spoločnosti tak budú mať potenciál stať sa zaujímavejšími pre investorov, ktorí budú tým pádom ochotnejšie prijímať aj riziko,” vysvetľuje Martin Peter. „Výsledok však bude závisieť od pravidiel prijatých pri implementácii sandboxu. Ak podnikom skomplikujeme možnosť testovať ich nápady, od podnikania ich tým skôr odradíme,” upozorňuje Martin Krendl.
Čo nás však čaká, ak sa naozaj dostaneme na úroveň spolupráce medzi startupmi a finančnými organizáciami? Dokážeme potom inovácie akcelerovať? „Banky majú záujem inovovať, pretože tak môžu byť klientmi vnímané ako zaujímavé. Na druhej strane môžu niektoré nové technológie ohroziť ich biznis model, ktorý bol roky úspešný. Bol som súčasťou jednej diskusie medzi zástupcom tradičnej banky a zástupcom „unicornu” s obratom v miliardach eur. Zástupca unicornu sa vtedy vyjadril, že tradičné banky sú odkázané na zánik a nemôžu urobiť nič, čo by ich zachránilo, pretože ich biznis model, infraštruktúra či preťažená pracovná sila je niečo, čo sa nikdy nezmení. Aj v Izraeli banky robia, čo vedia, aby sa adaptovali na nové inovácie, ale cítia sa ohrozene a bude veľmi zaujímavé sledovať ako si poradia s digitálnymi bankami,” konštatuje Shmuel Ben-Tovim, i keď Martin Peter argumentuje, že zánik tradičných bánk nastane najskôr za 40 až 50 rokov, t. j. potom, keď tu bude len generácia zvyknutá na non-face-to-face komunikáciu.
Prvý deň Finweek Bratislava Conference si už môžete pozrieť ako video na našom YouTube kanáli alebo si ho môžete vypočuť vo forme podcastu. V najbližších dňoch vám prinesieme aj spracovanie diskusií ďalších dvoch konferenčných dní. Nezabudnite preto sledovať sociálne siete LinkedIn, Facebook a Instagram, a pridať sa môžete aj do LinkedIn Eventu organizátora. Viac na finweek.sk a na Techevents.eu.
Konferencia Finweek Bratislava Conference sa uskutočnila pod záštitou Veľvyslanectva Izraela na Slovensku (Embassy of Israel, Slovakia) a v kooperácii so City TLV – The Fintech Community of Israel. Vďaka za pomoc pri jej organizácii však patrí všetkým partnerom a podporovateľom:
Hlavní partneri: Ministerstvo financií SR, Národná banka Slovenska, 365.bank, Binance
Partneri: Fumbi Network, VISA
Pod záštitou: Veľvyslanectvo Izraela na Slovensku (Embassy of Israel, Slovakia)
Podporovatelia: Oracle Corporation, Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Washingtone (The Embassy of the Slovak Republic in Washington)
Produkčný partner: VNET, Upcoming Tell your story
V kooperácii: City TLV – The Fintech Community of Israel
Mediálni partneri: StartitUp, SITA, Nextech, Financial Report, Euroekonom.sk, Financie v pohode, in.ba, Bankovnictví, Education.sk, SmartMoneyMatch, Zlatá minca
Odborný garant: FINAS Fintech & Insurtech asociácia Slovenska
Informačný servis
Viac k témam: Bank Transforming, Blockchain, CBDC, Climate Fintech, Crypto Regulations, Financial Literacy, FINAS, Finweek Bratislava, Insurtech, PR, Stablecoins
Zdroj: Webnoviny.sk – Marius Jurgilas na Finweek Bratislava Conference: “CBDC nevnímam len ako odpoveď na krypto, ale aj ako samostatný fenomén.” © SITA Všetky práva vyhradené.
Odporúčané príspevky:
V moldavskom kamióne našli troch nelegálnych migrantov z Afganistanu
Cestovné poistenie uzatvára viac ľudí než pred pandémiou
Kto hlasoval za pád Hegerovej vlády a kto bol proti? Zdržali sa Čepček a Tabák
Slovensko patrí k najmenej odolným krajinám voči manipulatívnym a pro-ruským naratívom, klesla aj podpora NATO