„Myslíš, že by si dnes mala odvahu prísť?“ spýtal sa jej Michal, hoci už ani neveril, že by súhlasila. V posledných mesiacoch to vždy odmietla a hoci sa zdalo byť zbytočné pýtať sa zas a znova, nedalo mu to. „A dať mi masáž so šťastným koncom, ako si mi to sľúbila?“ dodal, pričom sa mu v očiach rozhoreli dva šibalské ohníčky. Pamätala si ten sľub, no neprezradila mu, že i ona už celé mesiace snívala o tom, ako ju raz uspokojí ako nikto iný. Práve sa vracali domov posledným spojom. On si bol opäť zaskákať z lietadla a ona ho bola podporiť. Nemohol si pomôcť, ale odkedy ju uvidel stáť samu na dráhe, predstavoval si, čo má po tými krátkymi šatami a čo by s ňou urobil, keby boli sami. Vždy keď mu povedala nie, niečo v ňom pohaslo, no nevzdával sa. Boli najlepší priatelia a on bol ochotný bojovať, kým sa mu nesplní jeho tajný sen. Slnko už takmer zapadlo a ich delila iba jedna zastávka od domova, keď mu povedala tiché a váhavé áno.
Michal otvoril dvere a položil vysokú kopu kníh z knižnice, ktoré jej pomáhal niesť až k nemu na kopec, na nízku drevenú komodu v rohu. Svit mesiaca presvital do slabo osvetlenej izby, presne tak to mal rád. Sadol si na matrac a potľapkal na prázdne miesto vedľa seba. „Nehanbi sa, veď už si tu bola…“ podpichol ju a pritiahol si ju k sebe.
„Je mi zima, zohreješ ma?“ navrhol po chvíľke so širokým úsmevom.
„Nie je ti zima, je jún,“ trefne podotkla ona a zasmiala sa.
„Ba je,“ naoko nástojil Michal.
„Tak si vezmi deku,“ navrhla mu veselo a jeho odpoveď nenechala na seba dlho čakať.
„Jediné čo si chcem vziať, si ty,“ pretočil ju na chrbát, aby z nej mohol vyzliecť všetko. Tenké ramienka šiat sa pomaly kĺzali dolu po jej tele a odhaľovali to, po čom už mesiace túžil a ona mu to odopierala. Vyzul jej tenisky a prechádzal prstami citlivých miestach, ktoré po ňom túžili a odpovedali mu triaškou. Keď sa však dostal až k podprsenke, jeho prsty zastali. Miloval hry a ona to vedela. Prebúdzali v ňom neuveriteľný adrenalín, no nie taký ako teraz ona. Obliekla si jej bielu čipkovanú verziu, na ktorú nakreslila fixkami tlačidlá gamepadu. Takmer nedýchal.
„Obliekla si si ju kvôli mne?“ jeho hlas hral tónom, ktorý nevedela identifikovať.
„Áno. Tento večer zrežírujem ja Obliekla som si ju len a len pre teba,“ odpovedala tentoraz už rozhodnejšie ona, hoci jej líca zalial rumenec.
„Môžu sa aj stláčať?“ spýtal sa a hneď jej demonštroval, ako to myslí.
„Môžu,“ pohľadom zbehla po jeho vydutom mužstve a prestala stáť svojim tajným túžbam v ceste.
Oblizla si pery a zvádzala ho tak, ako si to kedysi sľúbili. Keď sa pohral i s jej malými ružovými bradavkami, naklonila sa k jeho pýche a kĺzala jazykom od hora dolu. Obaja vedeli, čo chcú a každé slovo by bolo navyše. Nechal ju aby z neho strhla tričko i nohavice a potom naplno cítila jeho erekciu. Zdvihla hlavu a na jej perách sa objavili prvé kvapky Michalovej túžby.
Ležala nahá na posteli a tentoraz to bola ona, ktorá tlmila jeho stony. Akoby sa v nej prebudila cudzia energia, nenechala sa viesť a byť vedená, ale to ona viedla. Sala konček žaľuďa a spokojne pozorovala, ako sa jeho svaly napli. Michal si hrýzol do pery – náznak, že odďaľuje orgazmus. Keď sa nahol, aby na ňu dosiahol, iba odmietavo pokrútila hlavou: „Najskôr ty. Ja plním svoje sľuby,“ usmiala sa a doviedla ho ústami až k vyvrcholeniu.
Keď ju o pár minút pritlačil k matracu, aby si vychutnal jej telo zvnútra, neovládla svoj dych. Jej krv pulzovala v rukách nad hlavou. Vošiel do nej prudko a bolo to s ňou krásne ako vždy. Cítil, ako prirážala a ako bola vlhká a on neľutoval, že túto noc zrejme nezaspí.
„Nehovor, že ti to ani trochu nechýbalo,“ prehovoril, keď už obaja ležali pod množstvom lietadiel, ktoré viseli zo stropu a boli jeho druhou vášňou. Rád ich skladal a pripomínali mu voľnosť, ktorú tak miloval.
„Možno… trošku…,“ pripustila so smiechom.
