Jicchak Ganon sa na smrť bál lekárov, nikdy nikomu zo svojich blízkych nevysvetlil prečo. Po infarkte však musel podstúpiť náročnú operáciu. Lekári a rodina sa obávali, že zomrie, pretože okrem oslabeného tela mal len jednu obličku. Ten, kto prežil Osvienčim a experimenty Josefa Mengeleho, v roku 2009 po prvýkrát prehovoril o najťažšej kapitole svojho života.
Morča
„V nemocnici som nebol takmer 65 rokov. Bojím sa lekárov,“ priznal 85-ročný muž svojej rodine. A mal na to veľmi dobrý dôvod. Ganon, ktorý pochádza z Grécka, bol v roku 1944 s celou rodinou násilne odvlečený zo svojho domova. Povedali im, že ich čaká dlhá cesta. Vedeli, čo sa deje.
Cesta z Grécka do Poľska bola náročná. Podľa Ganona to trvalo asi dva týždne a jeho chorý a starý otec to neprežil. Po dosiahnutí cieľa prepravy sa vykonal výber. Ganon sledoval, ako mu z očí odvádzajú matku a päť súrodencov a smerujú niekam, odkiaľ sa už nikdy nevrátia. Ganon nebol vybraný na ťažkú prácu, ale na niečo iné – na experimenty Josefa Mengeleho.
V rukách anjela smrti.
Anjel smrti ho vyzval, aby si ľahol na stôl, ale nepovedal prečo. Spútal ho, vzal do ruky skalpel a otvoril mu žalúdok. Všetko bez anestézie. Mengele mu počas kriku a citovania Tóry vyňal jednu obličku, preskúmal ju v rukách a vložil do kovovej misky. Mengele zašil Ganonovi brucho, ale nedal mu žiadne lieky proti bolesti.
Na druhý deň sa pacient stal Mengeleho laboratórnym prisluhovačom a lekár mu nedal čas na zotavenie. Utieral krv, umýval nástroje, upratoval priestory, všetko robil v najväčších bolestiach. Občas si ho Mengele požičal na ďalší experiment, raz musel Ganon ležať celú noc v ľadovom kúpeli, zatiaľ čo lekár sledoval, ako sa jeho pľúca vyrovnávajú s takýmito extrémami.
Výhra v lotérii
Po šiestich mesiacoch ho Mengele poslal do plynovej komory. Ganon prezradil, že kapacita plynových komôr je 200 ľudí a on sa stal číslom 201. Prežil pod nánosom mŕtvych tiel.
27. januára 1945 prišla do Osvienčimu Červená armáda a oslobodila tábor smrti. Ganon neotáľal a vrátil sa do Grécka, aby našiel svojich posledných dvoch žijúcich príbuzných, svoju sestru a brata. Potom spolu emigrovali do Izraela a o svojom utrpení mlčali až do roku 2009.
Celých 65 rokov odmietal navštíviť lekára, až kým mu v starobe veľmi nezlyhalo zdravie. „Som im vďačný,“ povedal. „Keby nebolo ich, nebol by som tu.“ A nikto by si jeho pozoruhodný príbeh nepočúval.
zdroj: dotyk.cz
