Slovensko Aktuálne

Mnohí ho označujú za narcisa, trnavského šaša, blázna, podvodníka, zlodeja, dokonca za psychopata či mafiána. A Matovič si za to môže sám. Kde príde, tam vyvoláva iba škandál a nepriateľskú atmosféru, v ktorej sa tento človek priam vyžíva. Ba čo viac, neváha do svojich podvodov vtiahnuť ani svoju najbližšiu rodinu. Matovič sa rád a často označuje za obyčajného človeka, ale jedným dychom treba dodať, že ide o klamstvo. Za zvláštnych okolností kúpená nejedna lukratívna trnavská nehnuteľnosť, pozemok z neho robí milionára a nie obyčajného človeka. Aký je v skutočnosti Matovič? To, možno, nevie ani on sám.

Stretnutie sme si dohodli pred jednou z mnohých bratislavských kaviarní. Bol daždivý deň, kedy by ste ani psa nevyhodili na ulicu. Pozrel som sa na hodinky. Bolo 12:55. O chvíľu sa ku mne mal pridať môj kontakt. Bol presný. Cez ochrannú rúšku znel jeho hlas sebaisto. “Čau, čakáš na mňa dlho?… Počuj, brácho, hneď na úvod si dohodnime pravidlá: moje skutočné meno nesmieš uviesť, žiadne fotky a chcem to autorizovať. Jasné? Ak súhlasíš, tak sa pýtaj, čo ťa zaujíma o tej svini. Zas mu šli preferencie hore…”.

– Hovor mi ako chceš, len skutočné meno nesmieš uviesť. Matovič je mafia a zlikviduje každého, čo mu stojí v jeho chorej hlave v ceste…O našom stretnutí vie iba jeden človek, ak ty si o tom nikomu nepovedal. A aj tak som dnes ráno mal divný telefonát. Niekto sa asi veľmi bojí o svoj krk…

– Alebo ty…

To je už jedno.  Inak, spomenieš si na moje slová, ktoré som ti vravel pri našom druhom stretnutí? Bolo ešte pred voľbami a ja som správne predpokladal, že sa na Slovensku strhne riadna divočina. A už je to tu. Matovič ukazuje svoju pravú tvár. Na povrch ešte len vyplávajú šialené svinstvá. Na každého, čo v politike niečo znamená. Politika je svinstvo…

– A kto iný? Pozri sa, čo sa deje. Do politiky ho dostal Rišo Sulík a teraz sa Igora očividne bojí. Je rád, že je v politike a bude ako taký poslíček slúžiť a počúvať Igora. Občas to Rišo nevydrží a povie si svoje, ale tam to skončí. Medzi nimi to bude iskriť dovtedy, kým jeden z nich to nevzdá…

– S Igorom sa poznáme od 2010? Tak nejako. Robil som u neho, keď ešte vlastnil Regionpress. Už vtedy mal riadne nasraté za ušami a šiel v podvodoch. A nebolo ich veru málo. Vtedy som sa stretol aj s jeho pravou rukou, magorom Radom G., ktorý tiež má riadne nasraté za ušami a tunelovali čo sa len dalo. V nejakom rozhovore Rado povedal, že on by za 300 eur ani nevstal z postele. Blbec. Tak čo si o ňom mám myslieť? Alebo pán Vandák…Igor podvodne zmanipuloval cez neho ako bieleho koňa predaj firmy. Svinstvá. A to o všetkých ešte nevieme…

– Si sa zbláznil? Zabudol si na prípad Vandáka? Igor to mal pokryté. Vedel o každom našom kroku…

– Mali sme firemný mobil a aj notebook. X krát sme boli svedkami toho, že nás niekto protiprávne špehoval, odpočúval. Na ústredí vedeli, kto, čo, kedy napísal, pustil von, čo spravil na počítači. Bol tam akýsi mne neznámy ITčkár, ktorý robil z druhej strany PC operácie a, zrejme, sledoval, čo kto z nás robí. A, možno, informoval Igora.

– No len potom mi vysvetli, ako je možné, že keď som jeden ostrý článok písal a následne publikoval na stránke Regionpressu, kde Igor bežne dával štvavé, útočné svoje infantilné a účelové články na vtedajší Smer a mohol tam publikovať každý zo zamestnancov, tak sa to Igor dozvedel pár minút po uverejnení a mal som z toho obrovský problém. Bolo mi povedané, že štvavé články tam nesmú byť. Igor je výnimka.

– Nielen. Aj nás odpočúvali cez firemný mobil. Igor o všetkom, čo sa deje v spoločnosti mal prehľad. Skôr, než si myslíš. S novinami to šlo dolu vodou a tak do bratislavskej pobočky zvolal stretnutie všetkých redakcií. Muselo sa to robiť na dva krát, pretože by sme sa tam všetci nevošli. Ako prvý šiel východ a časť Stredného Slovenska. Po skončení stretnutia mi volala kolegyňa od stredu Slovenska a varovala ma, čo sa tam bude diať. Igor sa to ale dozvedel.. Okrem toho sa nám x krát stávali veľmi zvláštne veci a bolo firemným tajomstvom, že nás niekto sleduje a odpočúva.

– /Po odmlčaní sa/ Hm… nechcel som o ten flek prísť… čo ti mám na to povedať?…

– Jasne. No tam to bolo veľmi zvláštne.

Vítal nás Igor a Rado G. Igor, už vtedy ako poslanec NR SR, si nás zámerne posadil do polkruhu. Aby na každého z nás videl. Začal svoju rozprávku o tom, že noviny sa potápajú a on to nedovolí. Nepovedal nám, že noviny sa za nejaké obdobie idú predať a preto potrebuje zodvihnúť portfólio, aby za ne utŕžil čo najviac. Ale neverím, že to už vtedy nevedel. Igor sa postavil do pozície toho, čo ich založil a on nedovolí, aby prestali vychádzať. Nadávky na naše hlavy sa len tak valili. Ale to bolo u neho normálne. Maily plné šťavnatých nadávok sú pamätné. Preto keď vyšiel s tým, že ak niekto od neho nadávku počul, tak nech sa mu ozve, som skutočne uvažoval nad tým, že to spravím… Hovoril neskutočne dlho, preto tie jeho povestné trojhodinové tlačovky ma ani neprekvapujú. Kričal po nás, že jemu nestačí to, čo ako poslanec zarobí a chce mať príjem aj z novín…

…Spomínaš si na jeho stret medzi politikou a podnikaním? Aj v čase tohto stretka sedel v NR SR a viedol noviny. On nikdy nebol mimo, ako to tvrdí. je to klamstvo. Ale u Igora ma to neprekvapuje.

.. Igor zrazu vyrukoval so svojou psychopatickou myšlienkou, nápadom, o ktorom nás kolegyňa zo stredu Slovenska varovala. Navrhol, a teraz dobre počúvaj, model, v ktorom si zo mzdy, dajme tomu 700 e odpustíš a venuješ vydavateľstvu, teda Igorovi, prevažnú čiastku a tebe zostane mzda 168 e. Obhajoval to tým, že budeme dostávať stravenky, výplatnú pásku so sumou tých 700 e, zaplatí za nás odvody, ale v skutočnosti mesačne dostaneme len tých 168 eur. Tie, údajne pôjdu do akéhosi fondu a raz za čas sa vylosuje pár ľudí, čo z neho dostanú pôvodný plat 700 e. Neverili sme vlastným očiam a ušiam! Igor ešte dodal, že ak s tým jeho návrhom niekto nebude súhlasiť, že ho nevyhodí. Aj toto bolo Igorkove klamstvo. Prinútil nás zavrieť oči a hlasovať. Nesmeli sme sa okolo seba, na suseda pozrieť a dohovoriť sa. Ak si to spravil, Igor začal po tebe kričať ako zmyslov zbavený.

– Odmietol som sa jeho cirkusu zúčastniť. Nehlasoval som a oči ja pre nejakého psychopata na povel nebudem zatvárať. Spolupracovníčka tak ale urobila a potom celú cestu až domov na Igora nadávala. Ale dohra ešte len mala prísť…

Cez prestávku došiel za mnou Igor, že prečo som nehlasoval. Zúril, ale bolo mi to už jedno.

Po obedňajšej prestávke, keď bolo jasné, že jeho psychopatický plán vyšiel, vyskočil na pracovný stôl a ako samec gorily si búchal do hrude a vykrikoval “Som Boh…Som Boh!”. V jeho očiach bolo vidno psychopatickú zúrivosť.

“…Chalani z východu ma nazvali psychopatickou hyenou…ale ja som Boh!,” kričal na plné hrdlo a Rado mu ako taký blbeček len pritakával.

 – Malo. Tí, čo za jeho návrh nehlasovali a teda odmietli ísť sami proti sebe, dostali výpoveď, hoci im Igor sľúbil niečo iné. Preto viem, že jeho slová, sľuby nemajú absolútne žiadnu váhu. Kolegyňa v redakcii, čo hlasovala za Igora a potom niekoľko hodín na neho nadávala, tam robí dodnes…

– Keď v politike len začínal, ak som za neho hlasoval. Chcel som. Jeho program ma oslovil. Až neskôr som pochopil, ako veľmi som sa mýlil. Už nikdy mu nedám svoj hlas, pretože ten si cením a ctím. Nebudem ho dávať debilovi a psychopatovi Matovičovi.

– A vari ním nie je? Pozri sa na to, čo si o ňom myslí jeho niekdajšia poslankyňa pani Ritomská. Ja si ju za jej postoj veľmi vážim. Ona ukázala Igorovu pravú tvár. Alebo ten prípad s jeho niekdajšou pracovníčkou. Jej list Igor hodil do koša a to po ňom len požadovala, aby si plnil svoje povinnosti ako zamestnávateľ. Alebo to, čo sa udialo teraz. Igor príde s návrhom na policajné kontroly a keď je z toho poprask, tak to neváha hodiť na Políciu a zachovať sa ako posledný zbabelec… Idiotsky a detinsky sa ako premiér vyhovára na svojich poradcov, ale pritom on je tým, čo daný návrh ide presadzovať. Matovič nechce za vôbec nič niesť zodpovednosť. Ale takto sa politika nedá robiť.

– Keď bolo jasné, že tento psychopat a mafián vyhrá voľby, prišlo mi až zle. Ľudia sa ma pýtali na ďalšie kroky Igora. Nechcem sa hrať na jasnovidca, ale to, čo sa následne udialo, som už vtedy predpovedal. Konfliktný Igor nemá na to, aby Slovensku a Slovákom normálne vládol…

– Zmanipulovať Slovákov a celé Slovensko. To, čo robil v novinách, predvádza teraz. Povinnosť nosiť rúška, sledovať ľudí, obmedzenia, strata slobody pohybu a utláčanie ľudských práv sú typické pre jeho psychopatizmus. Igor sa len tvári, ako mu na Slovákoch záleží. Ale to je len jeho psychopatická hra. Vie, že takto si nás všetkých podmaní a nadobudne nad nami svoju moc. Matovič sa nikdy nezmení. On vždy bol takýto.

– Mal a o čím skôr. Pre seba samého, ale predovšetkým pre dobro celého Slovenska. Čím dlhšie v politike zostane, tým to bude horšie. Mám radosť, že Slováci na toto už prišli, Nie všetci, niekto je ešte stále zaslepený Igorovou rétorikou, ale triezvy človek už pochopil, že Matovič musí skončiť. A to ešte ani poriadne nezačal. Igor Matovič začína už liezť na nervy každému. Opozičné strany dávajú jasne najavo Smeru, že ak zmení vedenie, všetko je otvorené a výmena Igora Matoviča za príčetného politika zo Smeru je nielen možná, ale pre celú spoločnosť aj vítaná. Vieš čomu prestávam rozumieť? Zostave novej vlády. Keď bol Igor v opozícii, tak Smeru vykrikoval, že sú mafiáni. A, zrazu, neváha zostaviť novú vládu z mafoša Kollára, podvodníka Kisku a Sulíka. No zvolenie herečky, ministerky pre investície a regionálny rozvoj Remišovej bol snáď zlý vtip. To Igor mohol rovno spraviť capa záhradníkom…

…Prestalo pršať. Človek by čakal, že do bratislavských ulíc sa vráti bežný život. No tentoraz bola ulica, ak nie celá Bratislava, poloprázdna. Iba pár ľudí, ukrývajúcich zo zotrvačnosti pod dáždnikmi a rúškami sa ponáhľalo, preskakujúc mláčky, ktoré sa dažďom vytvorili. Bol bežný deň. Hoci len naoko…