Slovensko Aktuálne

23.12.2023 (SITA.sk) – Vládna koalícia tvorená Slovenskou národnou stranou (SNS) a stranami Smer-SD a Hlas-SD zatiaľ nepredstavila svojho prezidentského kandidáta. Prieskumy verejnej mienky favorizujú predsedu Hlasu a zároveň predsedu Národnej rady (NR) SR Petra Pellegriniho, ktorý ale kandidatúru dosiaľ oficiálne neohlásil.

Rozhodnutie oznámi po novom roku

V médiách sa opakovane vyjadril, že svoje rozhodnutie definitívne oznámi po novom roku, no pripustil, že v strane o jeho kandidatúre vážne uvažujú. Predseda Smeru Robert Fico svoju opätovnú (o post hlavy štátu sa uchádzal aj v roku 2014, v druhom kole ho však porazil Andrej Kiska – pozn. SITA) prezidentskú kandidatúru odmietol, no viackrát sa vyjadril, že ak sa Pellegrini rozhodne kandidovať, strana Smer ho podporí.

Predseda SNS Andrej Danko však nie je Pellegriniho kandidatúre celkom naklonený. V úvode decembra sa vyjadril, že sa obáva, že vládna koalícia by sa mohla rozpadnúť, ak by Pellegrini úspešne kandidoval. Dodal, že koalícia by mala hľadať aj iného kandidáta.

Kandidát národniarov

Národniari podľa jeho slov hľadali vlastného kandidáta a v rámci toho rokovali napríklad aj so Štefanom Harabinom. Šéf SNS vtedy pripustil, že sa diskutovalo aj o jeho vlastnej kandidatúre, no tú v danom momente vylúčil. Uprostred decembra však minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý kandidoval za SNS, povedal, že ak SNS postaví vlastného kandidáta a bude sa držať straníckej línie, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou práve Danko.

Ak by sa Pellegrini rozhodol kandidovať, podľa prieskumov by bol jeho najvýznamnejším vyzývateľom bývalý minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. Ten v rámci dvoch prejavov predstavil svoje priority v oblasti domácej i zahraničnej politiky.

Svoje zahraničnopolitické priority vymedzil najmä ako spojenectvo, susedstvo a partnerstvá. V domácej politike zas kladie dôraz na dodržiavanie princípov právneho štátu, ktoré považuje za základ modernej a úspešnej krajiny. Dôležitá je podľa neho i modernizácia a dobudovanie štátu.

Opozícia podporila Korčokovu kandidatúru

Korčok začiatkom novembra informoval o tom, že sa mu podarilo vyzbierať zákonom stanovený počet podpisov pod prezidentskú kandidatúru, a to až dva a pol násobok zákonom stanovených 15-tisíc podpisov. Vyjadril sa, že je občianskym kandidátom, no je otvorený prípadnej podpore od politických subjektov.

Podporu Korčokovi vyjadrilo hnutie Progresívne Slovensko, Občianska konzervatívna strana, k jeho kandidatúre sa tiež pozitívne vyjadrili viacerí predstavitelia strany Sloboda a Solidarita. Hnutie Slovensko (vtedy ešte OĽaNO a priatelia) Korčokovu kandidatúru koncom leta uvítalo a dodalo vtedy, že veria, že demokratické a protikorupčne orientované voličstvo bude mať napokon na výber viacero dobrých kandidátov.

Ambícia KDH postaviť vlastného kandidáta

Ďalší opozičný subjekt, Kresťanskodemokratické hnutie, podľa svojho predsedu Milana Majerského malo ambíciu postaviť vlastného kandidáta, skloňovalo sa najmä meno europoslankyne Miriam Lexmann, no možnosťou bol aj bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas. Kresťanskí demokrati sa napokon rozhodli, že vlastného prezidentského kandidáta mať nebudú.

Z volebného modelu agentúry Median SK vyplýva, že Pellegrini a Ivan Korčok majú najväčší volebný potenciál, a zároveň disponujú najväčším volebným jadrom. Prieskum agentúry FOCUS pre TV Markíza, zverejnený na začiatku decembra (dáta boli zbierané 15. až 22. novembra) zas ukázal, že ak by sa títo dvaja kandidáti stretli v druhom kole prezidentských volieb, z ich súboja by víťazne vyšiel predseda parlamentu Pellegrini, ktorého by volilo 60 percent respondentov.

Korčok by získal hlasy od 40 percent opýtaných. Podobne i v prieskume agentúry Ako pre reláciu Na hrane TV Joj (zber dát sa uskutočnil 7. až 14. novembra) by Pellegrini zvíťazil nad Korčokom so ziskom 40 percent hlasov, kým Korčok by získal čosi vyše 30 percent. Na treťom mieste by sa podľa predmetného prieskumu umiestnil Štefan Harabin, ktorého by volilo necelých deväť percent respondentov.

Kandidatúra ako protest

Bývalý minister spravodlivosti a bývalý predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin tiež ohlásil kandidatúru. V rámci protestu na podporu Rudolfa Huliaka pred prezidentským palácom v októbri (Huliaka SNS nominovala na post ministra životného prostredia, no prezidentka ho odmietla vymenovať, napokon envirorezortu šéfuje Tomáš Taraba – pozn. SITA) vo svojom prejave uviedol, že Slovensko potrebuje, aby voľby vyhral národno-vlastenecký kandidát.

Na margo toho, že na kandidatúru na post prezidenta potrebuje podpisy 15-tisíc občanov uviedol: „Môžem povedať, že tie podpisy v podstate mám, ale keďže nejde o slniečkára v mojej osobe, tak treba mi minimálne 20-tisíc podpisov, takže ja by som Vás poprosil, aby ste pokračovali v zbere podpisov.“

Štefan Harabin sa o post hlavy štátu usiloval i v posledných voľbách, no neúspešne. Zo ziskom vyše 14 percent voličských hlasov sa vtedy umiestnil na treťom mieste, a teda nepostúpil do druhého kola volieb.

Jednotné a silné Slovensko podľa Kubiša

Ďalším uchádzačom o prezidentské kreslo je diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Ako uvádza na webstránke kubisprezident.sk, budúci prezident to nebude mať jednoduché, preto je potrebný niekto, kto má dostatok skúseností a správne charakterové vlastnosti, aby to zvládol.

Pripomenul i svoje diplomatické skúsenosti. Kubiš totiž v minulosti pôsobil nielen ako šéf slovenskej diplomacie, ale bol i generálnym tajomníkom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) či Osobitným vyslancom generálneho tajomníka OSN pre vedenie mierových a politických misií OSN v Tadžikistane, Afganistane, Iraku, Libanone a Lýbii. Zastával i ďalšie funkcie.

V rámci svojej vízie kladie dôraz na jednotné a silné Slovensko, a to ako doma, tak aj v Európe. Zároveň by chcel Slovensko aktívne zapojiť do riešenia globálnych problémov, ako sú klimatická zmena či nelegálna migrácia. Kubiš je tiež presvedčený, že jeho diplomatické skúsenosti mu umožnia budovať silné partnerstvá po celom svete.

„Jednotné Slovensko ako silný európsky hráč, ktorý prispieva k riešeniu globálnych problémov, mieru a lepšej budúcnosti nielen pre Slovákov. To je moja vízia,“ píše na webe.

Hamran napokon nebude kandidovať

Diskutovalo sa aj o prezidentskej kandidatúre bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana, ktorého na sklonku októbra odvolal z funkcie minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Napokon ale v rozhovore pre denník Sme uviedol, že kandidovať nebude a má v úmysle stiahnuť sa z verejného života.

Pripustil však, že o kandidatúre uvažoval. Ako občianska kandidátka by sa o prezidentský post chcela uchádzať i Beáta Janočková, ktorá je zakladateľkou Iniciatívy za vymazaných rodičov. Kandidatúru avizovala v prvej polovici novembra.

Ako nezávislá národná kandidátka sa o post hlavy štátu chce uchádzať aj Marta Čurajová. Začiatkom druhej polovice decembra avizovala, že začína so zberom podpisov. Zámer kandidovať avizoval i predseda mimoparlamentnej strany Aliancia Krisztián Forró. Na post prezidenta môže kandidáta podľa Ústavy SR navrhnúť minimálne 15 poslancov NR SR alebo minimálne 15-tisíc občanov, a to prostredníctvom petície s podpismi.

Čaputová nebude znova kandidovať

„Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov,“ uvádza základný zákon štátu.

Kandidujúci musia byť voliteľní do NR SR a musia mať minimálne 40 rokov. Vyhlásenie termínu volieb je v kompetencii predsedu NR SR, teda aktuálne Petra Pellegriniho. Mal by ich vyhlásiť „tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta“. Súčasná hlava štátu Zuzana Čaputová avizovala, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie.

Viac k témam: Bývalý minister spravodlivosti, Bývalý minister zahraničných vecí, Bývalý policajný prezident, Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Klimatická zmena, Minister vnútra SR, Minister životného prostredia SR, Nelegálna migrácia, Predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), Predseda Slovenskej národnej strany (SNS), Predseda strany Hlas-SD, Predseda strany Smer-SD, Premiér Slovenskej republiky, Prezidentka SR, prezidentská kandidatúra, Prezidentské voľby, Prieskum
Zdroj: SITA.sk – Vládna koalícia zatiaľ nepredstavila svojho prezidentského kandidáta © SITA Všetky práva vyhradené.