30.5.2024 (SITA.sk) – Poslanci za Slovenskú národnú stranu (SNS) predložili do parlamentu návrh, podľa ktorého majú spravodajské webové portály pýtať od všetkých diskutujúcich doklady totožnosti.
Diskutovať tak na internete pod článkami portálov majú podľa návrhu Romana Michelka, Rudolfa Huliaka, Andreja Danka a Adama Lučanského len tí, ktorých osobné údaje médiá overili.
Identifikačnými údajmi sú podľa nich meno a priezvisko, rodné číslo, ak je pridelené, alebo dátum narodenia, ak nie je pridelené rodné číslo, ďalej adresa trvalého pobytu alebo adresa prechodného pobytu, štátna príslušnosť a telefónne číslo.
Weby nemajú prístup do databáz
Spôsob overenia identifikačných údajov si podľa návrhu určí prevádzkovateľ spravodajského webového portálu. Môže ísť napríklad o fotografiu alebo kópiu občianskeho preukazu či cestovného pasu. Akým spôsobom majú médiá údaje overovať, návrh nepíše. Spravodajské weby totiž nemajú prístup do databáz, akou je register obyvateľov.
„Ak prevádzkovateľ spravodajského webového portálu umožní na spravodajskom webovom portáli zverejňovanie komentárov ku komunikátom novinárskej povahy, je povinný vopred získať a overiť identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorej umožní zverejňovanie komentárov, na účel preukázania totožnosti tejto fyzickej osoby vo verejnom záujme. Prevádzkovateľ spravodajského webového portálu je povinný uchovávať identifikačné údaje fyzickej osoby získané na účel preukázania totožnosti tejto fyzickej osoby vo verejnom záujme,“ píše sa v návrhu.
S údajmi možno narábať v primeranom rozsahu
Účelom právnej úpravy poslancov za SNS je disponovať údajmi o totožnosti diskutujúceho pre prípad, že by sa dopustil svojím konaním napríklad spáchania trestného činu, „alebo budú tieto informácie potrebné z dôvodu iného verejného záujmu“. Z akého, bližšie nešpecifikujú. Nová legislatíva má začať platiť ihneď po schválení v parlamente.
Zákon o ochrane osobných údajov a GDPR uvádza, že s osobnými údajmi možno narábať iba v primeranom a nevyhnutnom rozsahu.
Úrad na ochranu osobných údajov SR pre agentúru SITA uviedol, že pri spracúvaní osobných údajov možno využiť na účely identifikovania fyzickej osoby všeobecne použiteľný identifikátor (rodné číslo) len vtedy, ak jeho využitie je nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracúvania.
Zákon neustanovuje dĺžku uchovávania
„Na každú spracovateľskú operáciu s osobnými údajmi – ako napríklad získanie osobných údajov – potrebuje prevádzkovateľ právny základ. Spracúvanie je zákonné, ak je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti, napríklad zákon stanoví prevádzkovateľovi povinnosť spracúvať osobné údaje dotknutých osôb,“ uviedla hovorkyňa úradu Ivana Draškovič.
Diskutujúci nebudú musieť dávať súhlas spravodajským portálom so spracovaním osobných údajov. „Ak povinnosť spracúvania osobných údajov bude prevádzkovateľovi vyplývať zo zákona, nie je potrebný súhlas dotknutej osoby,“ dodala Draškovič. Ako dlho majú médiá tieto citlivé osobné údaje uchovávať, zákon nestanovuje.
Je zákon v praxi vykonateľný?
„Vo vzťahu k uchovávaniu je potrebné vychádzať zo zásady minimalizácie uchovávania – osobné údaje musia byť uchovávané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb najviac dovtedy, kým je to potrebné na účely, na ktoré sa osobné údaje spracúvajú,“ uviedla.
K tomu, či je zákon v praxi vykonateľný, sa Úrad na ochranu osobných údajov SR nevyjadril a uviedol, že o súlade zákona s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami rozhoduje Ústavný súd SR.
Zdroj: SITA.sk – Úrad na ochranu osobných údajov sa vyjadril k Dankovmu návrhu na overovanie totožnosti diskutujúcich © SITA Všetky práva vyhradené.
Odporúčané príspevky:
Novomestského prokurátora stíhajú pre výtržníctvo a vyhrážanie, Žilinka mu pozastavil výkon funkcie
Aliancia Fair-Play navrhuje zmeny na skrátenie trestného konania, zvýšila by sa tým aj dôveryhodnosť polície
Rekonštrukcia kaštieľa v Čunove je v záverečnej fáze, schátraná budova sa mení na vzdelávacie centrum (foto)
Najvyšší súd potvrdil pre prešovského krajského a mestského poslanca Dupkalu päťročný trest za korupciu (video)