Priznám sa, trochu ma mrzí, že som zmeškal tú najväčšiu superšov dvoj najväčších supertelevízii. Pýtate sa ma, že prečo.
Nuž, z jednoduchého dôvodu. Mám talent robiť skvelého Mikuláša, Deda Mráza a aj Santa Klausa.
Poviete si, ty debil, to dokáže predsa každý, na to nemusíš mať talent.
Vidím, že trt do toho vidíte. Začnime len pekne po poriadku. Taký Mikuláš! V dnešnej dobe sa dostať len do domov či bytov. Všade elektronické zatváranie, lebo boháči aj takto potrebujú dať vedieť o svojom bohatstve. A teraz, ak sa dostanete hoc aj do paneláku, trinásť poschodí, výťah opäť nechodí a išli by ste s darčekmi až hore? A bez toho, aby váš jazyk vyzeral ako červená kravata? Moje modré oči.
A teraz, zazvoníte konečne pri dverách. Otvoria vám tie drzé decká, začnú vam ťahať bradu, kopať do členka, vyplazovať na vás jazyk a vy sa v tej situácii máte zachovať ako svätý Mikuláš. Zvládnete to? Trt a dva orechy. Ja áno. A keď rozdávam darčeky, dávam ich podľa zásluh a nie podľa toho, kto je ako silný a drzý. Minulý rok ma kvôli tomu do zadnej sedacej časti špendlíkom pichol jeden krpec. Čo by ste urobili vy? Otočili sa a jednu flesli, až by sa mu hlava tri razy zatočila. A ja, pokojne stojím a nič, lebo celý rok som si trénoval zadnuicu na takého podpásové údery. A keď odchádzate, dokážete sa po tom všetko usmiať na deti? No, nebudem vyrývať, ja však áno! A vonku na chodbe si nezačnem, ako by ste si vy začali, hlavu trieskať o stenu a vravieť si, ani svatému na budúci rok to nebudem robiť. Vidíte, a ja áno!
A to už nehovorím tak o Dedovi Mrazovi, importovanom až hen z Kamčatky. Tu musíte nemnožka pagavariť s deťami, musíte razdať padárky bez toho, aby ste od malých krpcov žiadali básničku o jolke. A keď treba, tak aj kazačok zakrepčím, aj si papachu na hlave podržím a každému decku dám matriošku, ešte hen z bývalej predajne Ural ušetrenú. A keď odchádzam, poviem dasvidania, druzja, dôchodcom, ktorí strážia svoje vnúčence, dasvidania,tavarišč, zamávam rukavicou a prehodím s novým godom, my ješčo vstretim sa. Ani by ste neverili, ako sú decká z takého dialógu vyčubrnené.
A Santa Claus? Ten americký šašo? Ten, čo stojí na chodníku a zvoní zvoncom ako kostolník Qausimodo? To je úplne tuctový Santa Claus. Môj Santa je iný. Zazvoním, vytiahnem ústnu harmoniku a zahrám Jingle bell a potom prehodím pár ľudských doslova amerických slov. Havarjú, solong, merien, aj lajk majvej, is veryverygud a zakričím im gudbáj. Potom objímem okolostojacé deti, pritúlim si ich, potom posadím na kolená a čakám od nich, až povedia nejakú debilnú básničku. Medzi tým ma ťahajú za nos, za bradu, odzadu ma zase buchnátmi obšťastňujú. A ja sa ako správny Santa Claus len usmievam a usmievam a rozdávam darčeky.
Musíte uznať, že taký talent na Slovensku na všetky tri postavy teraz nežije, iba ja.
Preto ma aj mrzí, že som sa do tej súťaže neprihlásil. Ale nič to, o rok to určite skúsim. A bol by v tom čert, anjel aj Mikuláš dohromady, aby som to nevyhral a nešiel do Las Vegas. Nech celý svet uvidí, akého intelegentného a skvostného Santa Clausa sme vypestovali v nepohostinných podmienkach slovenského folklóru!
Autor: Stano Bebjak
