– Dobrý deň, susedko.
– Dobrý, dobrý. A čože máte pre mňa nového?
– Ale, zdochla mi koza. Nuž, reku, idem vám to povedať.
– Pekne od vás, pekne.
– Tak si však pritom myslím, že by nebolo od veci, keby vám zdochla krava.
– Ahá, ako v tom slovenskom porekadle? Múdro vravia, susedko, múdro. Veď tradície treba dodržiavať.
– Aj ja si tak myslím.
– A kedy že by mala zdochnúť?
– Kedy sa vám najlepšie hodí.
– Lenže, je tu háčik, susedko. Keď mne zdochne krava, budem mať náskok.
– Joj, vidíte, bol by som celkom zabudol. Ja navrch pridám prasa.
– Pekne od vás, že sa neodtŕhate od slovenskej tradície. Lenže zasa vy budete mať náskok a ktovie, ako by ste potom na mňa pozerali. Veď viete, ako to medzi susedmi chodí.
– Nuž, priznám sa , zle.
– Ja vám to nezazlievam, susedko, veru nie, len upozorňujem. Tak to už, žiaľ medzi susedmi býva. Nuž, aby ste nepovedali, pridám k tej krave aj barana. Hodím mu mokrú trávu. Krásne sa zduje, krásne. Príďte sa potom pozrieť, potešíte sa. Srdce vám od dojatia zaplesá.
– Myslíte?
– Buďte si istý, pre vás to vždy urobím.
– Ale, koťuha robota, zasa vy budete mať náskok predo mnou.
– Nuž, mrzí ma to, mrzí…
– Viete čo, ja to s tou ďatelinou spravím zajacom. Radosti bude v našom chlieve, veru bude!
– Keď už budeme v tom švungu, hádam aj kurence so sliepkami vykántrim!
– A ja husi.
– A ja kačice.
– Všetko krásne vykántrime.
– A potom sa po susedsky pobratáme.
– Hm, ale aby to bolo našské, slovenské, treba vymyslieť na uzmierenie aj dajaké slovenské príslovie.
– Ahá, veď to, keď nám ide o tie tradície…
– Hádam najlepšie nám vyhovuje onô slovenské: Kamaráti buďme, dlhy si plaťme.
– Tak, tak! A preto nabudúce, keď vám teda zhorí dom, nemeškajte a príďte sa v trápení ku mne potešiť. Rád vám s mojou maštaľou a stodolou pomôžem…
Autor: B. Stankus
