V krčme sme sedeli celá partia chlapov nad prázdnymi pohárikmi a pohármi. Smutno sme hľadeli na dno tých sklených zázrakov a občas iba niektorý z nás ťažko povzdychol.
Z nášho spoločenského zadumania nás prebral hlas televízneho redaktora a oslepilo svetlo a rozčúlilo tiché šumenie kamery.
- Občania, ani si neviete predstaviť, aký som šťastný. Vidím vás pekne všetkých pohromade, tvoríte uzavretý takpovediac spoločenský kruh a teda môžem vám smelo položiť otázku.
- Počkaj, počkaj, pajáčik, – ohásil som ho. – A to čo akože má byť?
- Ako, ako, chcem vám položiť životne dôležitú otázku, nad ktorou teraz určite úpenlivo uvažujete.
Odkiaľ len on môže vedieť, nad čím my rozmýšľame. Ale dnes, keď sú mobily, barjaký trpák brnkne do televízie, že tam a tam sa čosi môže stať a už prifrčia. No nedalo nielen mne, ale aj ostatným chlapom, aby sme onú tajomnú otázku nedostali. A tak som prikývol redaktorkovi, že nech sa teda spýta! A uvidíme, čo z toho bude.
- No tak sa ukáž, fešáčik, čo sa chceš spýtať!
- S kým banujete?
- Akože s kým, s kým ja už len, ty mudrlant, môžem banovať? Tu sme všetci, Fero, Jožo, Milan, Rudo a toť Tóno, ten vie najlepšie banovať!
- Skutočne, – užasnuto sa na nás pozeral redaktorík. Dokonca sa priam eroticky podhodil v sedacej časti a dôvernejšie sa k nám naklonil.- A čo ostatní? Tí nechceli s vami banovať?
- Joj, zlatý môj, – odvetil som mu a usmial sa na neho ako na malého Láďu. – S nami, s nami, drahý môj, by chceli banovať všetci! Aj Dežo, aj Jano a dokonca aj … ale to ti nemôžem povedať, lebo aj tak by si mi neuveril. A tí tvoji diváci duplom.
Očividne som ho zaskočil. Nerátal s tým, že až toľkí by s nami chceli banovať. A aj také vplyvné osobnosti našej dediny.
- Dobre, a čo občianky, tie u vás alebo s vami nebanujú? – spýtal sa trochu neisto.
- Joj, a ako! – odvetil som a mrkol na neho. – A koľké. Ja som aj hovoril Jožovi, počuj, zavolaj Maru, Anču, Zuzu, Filu a najmä, najmä Matildu, tá vie banovať, chlape. To by si nielen prsty oblízal. Lenže, Jožo, principialista odsekol, žiadna Zuza, ani Mara, ani Anča a tie ďalšie duplom. Vraj si pri banovaní vystačíme aj sami.A tak ako vidíš, banujeme len samí chlapi. Ale zato, otcu materi, na úrovni. Hoci, ťaj, s Matildou…
Jožo pozrel na mňa z boku a mne sa až hlava zatočila od jeho pohľadu. – Nie, s Matildou nie, s tou by to bolo priam zvrhlé! – a pokorne som sa usmial na Joža. Ten mi milým pokývkaním hlavy potvrdil moje závery.
Už chcel náš fešáčik odísť v dobrej mienke, že z nás vyžmýkal všetko. No rýchlo som ho zastavil. – Viete, občan reportér, nezáleží len na tom, s kým banujete, ale aj o čom banujete!
Zasekol sa priam v polkroku a pomaly sa spýtavo otočil.
- Hej, máte pravdu. A o čom vy…- pomaly, neisto sa spýtal. – …takto teraz oné…banujete?
- Že je škoda, že si len tak nakrátko prišiel a nič si nám neobjednal. Ak však zaplatíš pre všetkých rundu, ukázali by sme ti, ako v čase krízy dokážeme na Slovensku kvalitne banovať.
Autor: Stano Bebjak
