Pokojne si spím v posteli, keď ma odrazu prudko pomyká moja drahá polovička Zuzka.
- Jano, a povedz že mi ty, koľko razy si mi bol v živote neverný? – prísne na mňa hľadela. Nevedel som som, čo mám povedať. – No, nerozmýšľaj a odpovedz hneď, lebo inak ti takú kydnem, že…
- Zuzka moja, ale akože…čože…no predsa… – okúňal som sa, ako sa vedia okúňať len slovenskí humoristi a národní obrodinci a odrodilci.
- Ja som to, vedela, ja som to vedela, ty papľuh. Že ani raz! – skríkla priam diabolsky.
- Nuž…hej…viem, som pako, som debil, som idiot, ale…naozaj ani raz, – zamrmlal som po pod nos.
- Ty somár, ani myšlienkou? Ani len vo sne? – spýtala sa ako keby sa slamky chytala.
- No, ani…ani vo sne…vieš, že sa to nepatrí… – dodal som šeptom.
Zuza priam zaúpela. – Ja som vedela, že si beriem debila, ale že až takého…
Keď sa Zuzka upokojila, len som zašveholil: – Zuzka, a načože ti to treba vedieť, teraz o druhej v noci? Azda sa chystáš, pokladík môj, odísť na druhý svet? Prečo ťa takáto banálna otázka kvári.
Zuzka na mňa pozrela, potom, aby lepšie videla, si zažala aj nočnú lampu.
– Nuž, ak to chceš vedieť, ty tĺk, tak ti poviem! Dnes, vlastne včera som pozerala príbeh zo súdnej siene a tam sa rozvádzal jeden pár. Bože, tí mali život. On jej bol neverný s tromi ženskými štyri roky a, hoci to vedela, ona mu to všetko bola ochotná odpustiť, len aby ostal pri nej. Ale čo my, my keď sa postavíme pred súd na rozvodovom konaní,čo povieme? No povedz, čo? Nič! A budeme vyzerať ako troglodyty či brontosaury, ktoré nevedeli žiť a aj preto vyhynuli…
Chcel som sa ohradiť, my naozaj sme vývinovo trochu vyššie a navyše, my pre nejaký rozvod nikam nepôjdeme!
Zuza na mňa zostra pozrela. – A pôjdeme! Aj ja sa chcem s mojím životným osudom dostať pred súd a potom do televízie. Vieš, koľko ľudí nás bude obdivovať, náš štýlový, frivolný život? Dáme vzor inému páru, aby žil tiež tak. Veď je to také krásne byť manželkou muža posadnutého sexom a on to hrdo sudkyni vraví, priam ako by aj ju chcel…
- Dosť, Zuza! – zvolal som rázne, – ja po niečom takom netú…
- Ja ti dám, netúžim! Takú ti dám, že sa ti začnú koliečka robiť pred očami, ba možno až rovno táčky!
Videl som, že Zuza to myslí vážne. A hneď aj rovno zavelila: – Tak, a ešte raz si poriadne prehrab tú tvoju dutú hlavu a priznaj sa, koľkokrát si mi bol a s kým neverný! A aby mala istotu, že nebudem si len vymýšľať, vzala papier, ktorý mala na nočnom stolíku a pero a pozorne sledovala, čo výjde z mojich úst.
- Tak, aby som povedal pravdu, Zuzka, bol som ti neverný osemstodvadsať dva krát so slovenskými celebritami, potom tristodvadsaťkrát s bežnými občiankami a tisíctristoosemdesiatjenakrát so sociálnymi pracovníčkami. Je mi to odporné, ale…
- Len sa neondi, miláčik. Vidím, dobrý kanec je z teba, radosť počúvať… Len prosím ťa, tie čísla si poriadne zapamätaj, tu som ti ich napísala. A hneď ráno pôjdem na súd dať žiadosť o rozvod. Uvidíš, miláčik, že ten náš život plný tvojho neviazaného, baž sodomistického sexu určite zoberú do telky. A budeš vidieť, ako začnú ženské hneď po vysielaní za tebou šalieť. Len ti vravím, nezabudni tie čísla. A u niektorých môžeš aj podrobnosti…to zaberie!
A blažene sa ku mne pritisla.Aj ja som pomaly zaspával. Len si neviem za toho svatého spomenúť, čo sa to skrýva za tou poondiatou a slovenskými ženami tak obdivovanou neverou…
Autor: Stano Bebjak
