11.8.2023 (SITA.sk) – Slovenské mestá si uvedomujú problémy s kvalitou ovzdušia a aktívne sa nimi zaoberajú. Hoci nastúpený trend prináša zlepšenie, existujú riešenia, ktoré by mohli situáciu ešte skvalitniť. Aj o nich sa predstavitelia miest, podnikateľské subjekty a ďalšie zainteresované strany mohli dozvedieť na výjazdových workshopoch Smart Cities Klubu v Brezne, Dubnici nad Váhom a v Košiciach.
Počas diskusií v rámci projektu Smart Cities Academy sa nehovorilo len o výzvach, ale i o príležitostiach a praktických radách ako zmeny zaviesť do praxe. Súčasťou projektu boli i diskusie na základných školách.
„Monitoring kvality ovzdušia v mestách je veľmi dôležitý,“ vysvetlil odborník Slovenského hydrometeorologického ústavu Martin Kremler. „Zmysel má nielen z hľadiska sledovania aktuálneho stavu a schopnosti informovať obyvateľstvo v prípade mimoriadnej alebo smogovej situácie, ale i na to, aby sme vedeli pozorovať časové trendy, priestorové rozloženie kvality ovzdušia a následne vyhodnotiť účinnosť prijatých opatrení,“ uviedol.
Nie je senzor ako senzor
Medzi najvýznamnejšie zdroje znečistenia, s ktorými majú problém aj tri navštívené mestá, patrí najmä vykurovanie domácností tuhými palivami, cestná doprava, energetika, priemysel či poľnohospodárstvo. Vyplýva to z interných analýz, ktoré v spolupráci s mestami vypracoval Smart Cities Klub.
Viacerí členovia klubu už investovali do zavedenia senzorov na meranie koncentrácií znečisťujúcich látok. Hoci hustejšia sieť meracích zariadení poskytuje presnejšie dáta, niektoré obce sa pri implementácii vydávajú po vlastnej osi. Aby však boli dáta relevantné, bolo by vhodné, ak by meranie vykonával priamo SHMÚ, prípadne aby ústav pomáhal pri kalibrácii zakúpených senzorov. „Bez kalibrácií a porovnávacích meraní totiž možno údaje zo získaných senzorov považovať len za informatívne,“ vysvetlil Martin Kremler.
Odborník SHMÚ predstaviteľom miest na workshope predstavil rôzne možnosti merania kvality ovzdušia, od zriadenia stacionárnej stanice až po kampaňovitý monitoring prostredníctvom mobilných staníc. Vďaka presnejším údajom budú mestá vedieť lepšie reagovať na rôzne výzvy, týkajúce sa kvality ovzdušia.
Slová odborníka padli na úrodnú pôdu, mestá jeho účasť na workshope hodnotili mimoriadne pozitívne. Zástupcovia prisľúbili zintenzívniť spoluprácu so SHMÚ a v budúcnosti chcú túto problematiku konzultovať.
Skúsenosti zo zahraničia
Cieľom projektu Smart City Academy je poukázať na problematiku kvality ovzdušia v mestách v kontexte s budovaním inteligentných miest. Súčasťou workshopov tak bolo aj predstavenie inovatívnych riešení v mestách v partnerských krajinách. Účastníci workshopov sa mohli zoznámiť napríklad s tým, ako sa v rámci svojho rozvoja s týmito výzvami popasovali v Amsterdame, Groningene, Viedni či Kodani.
Riešenia sa rôznia, od posilnenia pešej a cyklistickej dopravy na úkor automobilov až po moderný projekt centrálnej spaľovne odpadu v Kodani, ktorej budova zároveň slúži ako umelý lyžiarsky svah.
Nehovorilo sa však len o zahraničných skúsenostiach. Odborníci Smart Cities Klubu sa pozreli na konkrétnu situáciu v slovenských mestách a spoločne s účastníkmi workshopu sa pokúsili prísť na realistické riešenia.
Dubnica má potenciál rozvoja
„V Dubnici sme sa zamerali na kľúčové priemyselné podniky, ktoré zabezpečujú obyvateľom zamestnanosť,“ hovorí expert Smart Cities Klubu Jaroslav Kacer. „Blízkosť priemyselných areálov k obývaným častiam mesta sa považuje za hrozbu, no my by sme ju vnímali skôr ako príležitosť. Pri správnom prevedení a s využitím aj zahraničných skúseností môže naopak blízkosť lokalít, kde je zamestnaná veľká časť obyvateľstva, zmierniť nadbytočnú mobilitu. Keďže radnica považuje individuálnu automobilovú dopravu za časť problému spojenú s kvalitou ovzdušia, poskytnutím alternatívnych možností ako sa dostať do zamestnania, by ho mohla jednoducho vyriešiť,“ hovorí Kacer.
Dubnica má navyše veľký potenciál rozvoja. Priemyselné mesto by mohlo prilákať výskum, napríklad vytvorením špecializovaného vedeckého centra. Takýto krok by mohol pomôcť s budovaním znalostnej ekonomiky a zvýšiť atraktivitu Dubnice pre ďalšie subjekty inovatívneho podnikania.
S tým súvisia i možnosti rozvoja do budúcnosti. „Mesto by mohlo porozmýšľať nad vytvorením podnikateľského inkubátora, ktorý by mladým ľuďom pomáhal s rozjazdom podnikania. Ideálne by bolo prepojenie so školami a priame zapájanie do vzdelávania,“ načrtol Kacer jeden z receptov, ako udržať v Dubnici obyvateľov.
Brezno môže byť 20-minútové mesto
V prospech Brezna hovorí jeho poloha uprostred prírody, kompaktná štruktúra i veľkosť. Okresné mesto na Horehroní sa nepasuje ani so zvýšenou nezamestnanosťou. Napriek predstave, že vďaka obklopeniu lesmi musí mať čistý vzduch, sa však mesto nachádza v zozname tých rizikových. „Najväčším problémom je lokálne vykurovanie a doprava,“ vysvetľuje J. Kacer. Prispieva k tomu i to, že Brezno leží v silne inverznej oblasti.
„Veľkou výhodou Brezna je však jeho kompaktnosť. Má všetky predpoklady na to, aby sa stalo takzvaným 20-minútovým mestom – čiže aby sa ľudia všade dostali pešo, prípadne na bicykli a ich možnosti presunu boli doplnené verejnou dopravou. Trendom je aj rozvíjanie služieb, aby pre naplnenie bežných potrieb nemuseli ľudia cestovať do iných miest,“ hovorí expert Smart Cities Klubu.
Brezno má podľa neho stále nenaplnený – a prehliadaný – potenciál v oblasti turistického ruchu. Aj tu by pomohlo vytvorenie podnikateľského inkubátora, ktorý by mladým a inovatívnym obyvateľom pomohol pretaviť tvorivú energiu do hodnoty pre rozvoj celého mesta.
Košice diskutovali o zákone
Na rozdiel od predchádzajúcich miest, kde workshop prebiehal na radnici, sa košické stretnutie konalo v rámci jedného z kurzov na technickej univerzite. Najväčšia diskusia spolu so zástupcami mesta sa rozprúdila na témy starého a nového zákona o ovzduší.
Spoločným znakom pre všetky tri mestá je možno zanedbaná šanca pri príprave plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja miest. V rámci nich by bolo potrebné zrozumiteľne prepísať konkrétne aktivity do všetkých zložiek mesta. Tam sa však práca nekončí, základný rámec treba „predať“ obyvateľom, aby si ho osvojili alebo o ňom minimálne vedeli.
Cieľom projektu Smart Cities Academy bolo sústrediť pozornosť na problematiku kvality ovzdušia. Ide totiž o dôležitú zložku budovania inteligentných miest, v ktorých ich obyvatelia budú radi bývať a napĺňať ich potenciál.
Hlavnou cieľovou skupinou projektu sú samosprávy, ich predstavitelia a odborníci, ktorí sa o ich rozvoj starajú. Vedľajšou cieľovou skupinou je potom široká verejnosť, pričom špeciálna pozornosť sa venuje mládeži. Projekt, spolufinancovaný Európskou úniou z operačného programu Kvalita životného prostredia po odbornej stránke zastrešoval Slovenský hydrometeorologický ústav.
Informačný servis
Viac k témam: PR, Smart Cities Academy
Zdroj: SITA.sk – Slovenské mestá hľadali možnosti rozvoja a lepší vzduch © SITA Všetky práva vyhradené.
Odporúčané príspevky:
Tep Zsuzsovej srdca aj USB z domu Kočnera, prokurátor chce v prípade vraždy Kuciaka predložiť nové dôkazy
Pápež František prijal zrieknutie sa úradu vladyku Babjaka, menoval bratislavského eparchu Rusnáka
V elektrárni Vojany vypukol požiar, plamene sa rozhoreli na skládke tuhého paliva
Sídliskový unikát: V Topoľčanoch vysadili jedlý park s tradičnými odrodami ovocných stromov