Vojny sú, žiaľ, charakteristickou črtou ľudských dejín a môžeme mať len malú nádej, že sa to v budúcnosti zmení. Keď proti sebe stoja dve nezmieriteľné, nepriateľské strany, zdravý rozum a etické myslenie často končia na smetisku a ustupujú ohromnému pocitu túžby vyhrať za každú cenu. Najlepším príkladom sú tajné vojenské experimenty, niekedy bizarné, inokedy priam šokujúce, a sú prípady, keď sa v snahe pohrať sa so samotnými prírodnými silami opúšťa všetka obozretnosť.
Hrôzy vietnamskej vojny, ktorá trvala takmer 20 rokov, sa nezmazateľne vryli do pamäti ľudí. Každý pozná podrobnosti tohto strašného konfliktu, napalm, brutalita zajateckých táborov a ďalšie barbarské útoky na ľudstvo nielenže navždy zmenili životy obetí a ich príbuzných, ale nejakým spôsobom ovplyvnili takmer každého.
Spojené štáty americké urobili všetko, čo mohli, aby uspeli, ale vojna sa jednoducho neskončila. Preto sa okrem konvenčných ozbrojených síl vyskúšali aj experimentálne metódy. Jednou z nich bola operácia Popeye, ktorá bola dlho považovaná za prísne tajnú. Na rozdiel od príbehov o špenátom posadnutom námorníkovi, ktorý je obľúbený medzi mládežou a infantilnými dospelými, nešlo o žiadny žart. Išlo o pokus zasahovať do prírodných síl.
Plán, ktorý prebiehal v rokoch 1967 až 1972, mal manipuláciou s počasím a zrážkami predĺžiť monzúnovú sezónu, najmä v oblasti Ho Či Minovho priesmyku. Vtedajší minister obrany USA Robert S. McNamara ignoroval protesty vedeckej komunity a možné dôsledky.
Vojenských predstaviteľov zaujímali len výhody, ktoré by sa mohli získať z úspechu programu. Cesty pokryté dažďom by výrazne sťažili pohyb nepriateľských zásobovacích transportov, zvýšila by sa pravdepodobnosť zosuvov pôdy a mnoho brodov by mohlo zmiznúť v riekach.
Aby sa plány stali skutočnosťou, 54. meteorologický prieskumný tím armády s použitím troch lietadiel C-130 Hercules a dvoch lietadiel F-4C Phantom rozprašoval na mraky jodid strieborný a jodid olovnatý, aby pomohol tvorbe zrážok. Podľa magazínu Popular Science sa na operáciu Popeye vynaložilo takmer 3,6 milióna dolárov, ale jej úspech bol otázny. Niektorí odborníci tvrdia, že to bol citeľný neúspech pre nepriateľa, zatiaľ čo iní hovoria, že to boli zbytočne vyhodené peniaze, veľmi nákladná hra s prírodnými silami.
Skutočnou pikantériou tohto príbehu je, že po odtajnení experimentu v roku 1974 to boli práve Spojené štáty, ktoré v roku 1976 prevzali iniciatívu a podpísali medzinárodný dohovor OSN o zákaze používania modifikácie počasia na vojenské účely. Je to trochu ironické, alebo je možné, že si mysleli, že keď sa to nepodarilo im, nikto iný by sa o nič podobné nemal pokúšať?
