14.1.2021 (Webnoviny.sk) – Vedecké inštitúcie vyzvali ľudí, aby sa priklonili na stranu racionality a verili tým, ktorí si prácou a skúsenosťami zaslúžili status expertov. Uviedli to vo svojom vyhlásení, ktoré podpísali 11 predstavitelia vysokých škôl a vedeckých inštitúcií.
V ťažkých časoch spoločnosti podľa nich nepomôžu emotívne vyjadrenia, ale poctivá a na dôkazoch založená expertíza. Informovala o tom hovorkyňa Univerzity Komenského v Bratislave Lenka Miller.
Podotkla, že ich vedecké pracoviská produkujú výstupy porovnateľné s tými najlepšími svetovými expertnými centrami, a to od hľadania lacných alternatív k systémom pľúcnej ventilácie, cez vylepšovanie testov PCR po sekvenovanie genetickej informácie nového koronavírusu.
Potrebné je kritické myslenie
Predstavitelia vedeckých inštitúcií zároveň poukázali na to, že v období, keď sa šíria aj nebezpečné dezinformácie, by spoločnosť mala viac klásť dôraz na odbornú diskusiu, vecnú argumentáciu a kritické myslenie.
Viac o téme: Koronavírus
Z tohto dôvodu vyzvali všetkých, aby sa priklonili na stranu racionality a verili tým, ktorí si status experta zaslúžia svojimi skúsenosťami, odbornosťou, dlhoročnou prácou, spoliehaním sa na empirické dôkazy a disciplinovaným kritickým myslením.
„Počúvajme ich argumenty, aj keď nám ich slová niekedy možno nezapadajú do myšlienkových schém. Situácia je príliš vážna na to, aby sme expertízu znevažovali,“ upozornili predstavitelia.
Vedci potrebujú empirické dôkazy
Vedecké inštitúcie upozorňujú na Dunning-Krugerov efekt, pri ktorom sa ľudia s minimálnymi znalosťami v určitej oblasti často cítia ako „najväčší experti“. „S postupným zvyšovaním expertízy a rozširovaním znalostí táto sebaistota klesá. U skutočných odborníkov začne po čase stúpať – ale nikdy nedosiahne úrovne suverénneho laika,“ vysvetlili.
Doplnili, že väčšina skutočných odborníkov sa vyznačuje pokorou a tendenciou hľadať na každé tvrdenie empirické dôkazy.
Inštitúcie vo vyhlásení nešpecifikujú, komu svoje vyhlásenie smerujú, v stredu 13. januára pred rokovaním vlády však premiér Igor Matovič (OĽaNO) vedcov kritizoval. Uviedol, že tvrdenia odborníkov o tom, že cestou pre Slovensko je iba masívne očkovanie a nie masívne testovanie na koronavírus, sú klamstvom a odborníci to vedia.
Vláda by sa mala zamerať na konkrétne body
„Odborníci tvrdia, že plošné testovanie má zmysel v ohniskách nákazy, ale Slovensko je jedno veľké ohnisko. Nežime v ilúzii, že máme na výber. Nech všetci tí múdri ľudia vyrobia vakcíny a zaočkujeme celé Slovensko za tri dni,” dodal Matovič.
Na Matovičove vyjadrenie reagovali aj matematici združení v rámci projektu Dáta bez pátosu, ktorý dlhodobo monitoruje a analyzuje výskyt ochorenia COVID-19 v slovenských regiónoch. Odmietli premiérove zjednodušenie aktuálnej situácie, že Slovensko je celé jedno veľké ohnisko.
Podľa matematikov by sa vláda mala zamerať najmä na priemyselné regióny a krajské mestá, v ktorých žije veľké množstvo obyvateľov. Kontinuálne by sa podľa nich mali testovať najmä mobilní pracovníci, ktorí jednoducho musia chodiť do práce. Matovičovi tiež odkázali, aby vakcináciu „nechal na odborníkov“.
Viac k témam: Celoplošné testovanie, Koronavírus, kritika, vedci
Zdroj: Webnoviny.sk – Ľudia by mali dôraz klásť na odbornú diskusiu či kritické myslenie, vedci ich žiadajú o racionálnosť © SITA Všetky práva vyhradené.
Odporúčané príspevky:
Polícia pátra po žene, ktorá v nahrávke tvrdí, že testovacie tyčinky sú napustené ochorením COVID-19 (video)
Radíme: Ako finančne pomáhať Ukrajincom a „nenaletieť“ podvodníkom (ktoré zbierky a organizácie sú spoľahlivé a vy máte istotu, že sa vaša pomoc dostane tam, kde má)
Slovensko má už štyri rodinné poradne, poskytujú bezplatné služby pre páry či jednotlivcov
Kollár by predčasné voľby privítal „aj zajtra“, no nemá 72 poslancov. Za ľudí sú len traja a majú štyri názory, tvrdí (video)