6.3.2023 (SITA.sk) – Jednou z hlavných prekážok dobrovoľného spájania sa obcí na Slovensku je to, že zákon o obecnom zriadení nedefinuje dostatočné právomoci pre spojené obce. Vyplýva to z analýzy Inštitútu Mateja Bela (IMB) v Bratislave.
Slovenské samosprávy pritom patria medzi najviac fragmentované v Európe. Ich príliš veľký počet a príliš malá veľkosť spôsobuje problémy pri efektívnom spravovaní vecí verejných, upozorňuje inštitút.
Treba posilniť právomoci
Analýza ukazuje, že pri súčasných podmienkach na dobrovoľné spájanie sa obcí nemožno ani očakávať zmenu. Najprv by bolo potrebné posilniť štatút a právomoci obecných častí.
„Ak sa obec rozhodne vzdať sa svojej samostatnosti a zlúčiť sa s inou, stane sa z nej časť obce bez garancie vlastného katastrálneho územia, volebného obvodu, vlastných poslancov, samosprávnych orgánov, rozpočtu či dokonca garancie kontinuity kultúry a identity obce. Zákon o obecnom zriadení tak nedáva možnosť pre obce stať sa rovnocenným partnerom v procese spájania sa,“ vysvetlila autorka analýzy Laura Škrinárová.
Vyše 140 mikroobcí
Priemerný počet obyvateľov na obec je na Slovensku 1 850. Je to trikrát menšie číslo, ako je priemer v Európskej únii, v rámci ktorej pripadá 5 765 obyvateľov na obec a až päťkrát menšie ako je priemer Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj – OECD (9 440 obyvateľov na obec).
„Na Slovensku je až 141 mikroobcí s menej ako 100 obyvateľmi, ktoré sa kontinuálne vyľudňujú. Obyvatelia menších obcí sa pritom často nedostávajú k adekvátnym službám,“ upozorňuje Škrinárová.
Malé obce nie sú schopné samostatne zabezpečiť potrebné fungovanie obce a nedisponujú dostatočnými financiami na vlastný rozvoj.
Od roku 2000 nezanikla ani jedna obec
Napriek týmto nepriaznivým trendom od roku 2000 na Slovensku nezanikla ani jedna obec, ale naopak, vzniklo až osem nových. V tomto volebnom období bolo v parlamente niekoľko návrhov na ďalšie delenie obcí, no k návrhu na ich postupné spájanie neprišlo.
IMB preto v analýze navrhuje definovať nové podmienky obecných častí v rámci zákona o obecnom zriadení, čo by malo za následok, že pridružené obce si ponechajú samosprávnosť, a to prostredníctvom garancie samostatného volebného obvodu a proporcionálnym rozdelením poslancov.
Ďalej musia mať členské obce garanciu nezrušiteľnosti svojho katastrálneho územia, a takisto musia disponovať rozvojovým rozpočtom. Primárnym cieľom takýchto legislatívnych zmien je zachovanie obecnej identity pridruženej obce.
Obec si veľakrát podpíše zánik
Predseda Inštitútu Mateja Bela Ábel Ravasz poukazuje na to, že už dekády sa na Slovensku bavíme o potrebe dobrovoľného spájania sa samospráv, no máločo sa urobilo preto, aby sa to aj stalo realitou.
„Je ľahké sa vyhovárať na starostov a hovoriť si, že aj tak sa nevzdajú stoličky. Realita je však taká, že obec, ktorá sa dnes rozhodne o zlúčenie sa so susedom, si tým iba podpíše vlastný zánik,“ povedal Ravasz.
Dodal, že namiesto obviňovania samospráv treba vytvoriť rámcové podmienky, pri ktorých sa obciam naozaj oplatí spojiť sa do väčších samosprávnych celkov.
Viac k témam: Obce, Samosprávy
Zdroj: SITA.sk – Malé obce bojujú o prežitie a chýbajú im peniaze. V spájaní im bránia nedostatočné právomoci © SITA Všetky práva vyhradené.
Odporúčané príspevky:
Bez negatívneho testu na COVID-19 nebudete môcť ísť do práce. Kde nie je potrebný?
Laššáková chce, aby ministerka Milanová vysvetlila výboru presun múzea SNP pod obranu
Vodič prešiel náhle do protismeru a zrazil sa s nákladiakom, čelný náraz neprežil (foto)
Ako sa postaví Sme rodina k súhlasu s väzbou Fica? Hnutie by sa mohlo postarať o tesné hlasovanie