21.8.2021 (Webnoviny.sk) – Rok 1968 sa zapísal do dejín komunistického Československa pokusom o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou, čo v praxi znamenalo snahu o demokratizáciu komunistického systému.
Od zvolenia Alexandra Dubčeka do funkcie 1. tajomníka ÚV KSČ v januári 1968 sa začali zreteľne presadzovať demokratizačné tendencie, ako odstránenie cenzúry, sloboda cestovania, povolenie činnosti nekomunistických spolkov, snahy o zrovnoprávnenie postavenia Slovákov v spoločnom štáte, zlepšenie situácie cirkví či pokračujúce rehabilitácie obetí režimu z 50. rokov.
Ako sa píše na stránke Ústavu pamäti národa, tieto kroky nachádzali podporu obyvateľstva, ktorého očakávania rástli.
Československo dostalo viacero varovaní
Zároveň však pôsobil tlak Sovietskeho zväzu a jeho spojencov v rámci Varšavskej zmluvy. Sovietsky zväz sa od začiatku pozeral kriticky a s neskrývanými výhradami na udalosti v Československu. Sovieti adresovali počas rokovaní a schôdzok vedúcich predstaviteľov štátov Varšavskej zmluvy v priebehu roku 1968 československým predstaviteľom viacero varovaní, aby zmenili vnútropolitickú líniu.
Keďže k tomu československé vedenie nepristúpilo, rozhodli sa zvrátiť vývoj vojenskou akciou, hoci československé vedenie nikdy nespochybňovalo kľúčové komunistické tézy ako spojenectvo so Sovietskym zväzom v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) a Varšavskej zmluvy či vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti.
Okupácie sa zúčastnili tisíce vojakov
Okupácia sa začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Okrem vojakov Sovietskeho zväzu sa na nej zúčastnili aj jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a Nemeckej demokratickej republiky. Celková sila inváznych vojsk bola 27 divízií, čo predstavovalo viac ako 500-tisíc vojakov a asi 6 300 tankov, 2-tisíc diel a 800 lietadiel.
Sovieti si ešte pred inváziou zabezpečili takzvaný pozývací list podpísaný niektorými dogmatickými československými komunistami, v ktorom títo žiadali „bratské socialistické štáty“ o pomoc proti „kontrarevolúcii“ a za udržanie socializmu v Československu.
Vedenie KSČ však vo svojom stanovisku odvysielanom v rozhlase počas prvých hodín invázie demaskovalo túto akciu ako vojenskú okupáciu a porušenie medzinárodného práva.
Ľudia sa snažili zastaviť sovietske tanky
Hoci možnosť ozbrojeného odporu komunistické vedenie odmietlo, na mnohých miestach sa spontánne postavili neozbrojení ľudia do cesty sovietskym tankom. Snažili sa ich zastaviť alebo aspoň spomaliť ich postup strhávaním orientačných tabúľ či názvov ulíc.
Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej výsledkom boli obete na ľudských životoch.
Podľa najnovších výskumov zahynulo v dôsledku okupácie v Československu najmenej 108 ľudí, z toho 37 na Slovensku, ďalšie stovky osôb boli ťažko ranené. Okupácia tak zastavila proces demokratizácie a pomaly odštartovala normalizáciu, ktorá zrušila všetky výdobytky socializmu s ľudskou tvárou.
Okupácia si vyžiadala desiatky obetí
Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Vojská za sebou nechali zničené cesty, civilné vozidlá a rozstrieľané fasády domov. Škody boli odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. Nielen pre vlnu čistiek, keď o funkcie, kariéru, zamestnanie i obživu prišli desaťtisíce ľudí.
Informácie pochádzajú zo stránky Ústavu pamäti národa a Ministerstva obrany SR.
Viac k témam: komunizmus, okupácia Československa
Zdroj: Webnoviny.sk – Okupácia v roku 1968 zastavila proces demokratizácie, zrušila aj pokus o socializmus s ľudskou tvárou © SITA Všetky práva vyhradené.
