21.8.2022 (Webnoviny.sk) –
Aktualizované v nedeľu 21. augusta o 14.20 hod.
Slovensko, ako aj Česká republika si dnes pripomínajú 54. výročie okupácie vojskami Varšavskej zmluvy. V noci z 20. na 21. augusta 1968 totiž na územie vtedajšieho Československa vtrhli vojská Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky.
Hoci vojská ostatných štátov Varšavskej zmluvy sa z územia ČSSR neskôr stiahli, ZSSR v Československu rozmiestnil svoje vojská. Tie sa nakoniec stiahli až v roku 1991.
Politika normalizácie
Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie.
Za prvého, neskôr generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa bol na jar roku 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.
Mŕtvi aj zranení
Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov.
Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
Boj za slobodu nekončí
Boj za slobodu, demokraciu a zvrchovanosť sa nikdy nekončí. Odkaz z roku 1968 je stále platný. Vo vyhlásení to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nom. SaS) pri príležitosti výročia vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na Slovensko. Udalosti z pred päťdesiatich štyroch rokov sú podľa neho pripomienkou, ako ľahko sa od základov môže zmeniť život.
„Invázia a následná okupácia vyvolali v našej spoločnosti hlbokú traumu, pretože spolu s tankami sa začala nielen normalizácia, ale zapríčinili aj množstvo obetí a tisíce zničených životov. Slovensko sa s touto traumou vyrovnalo až v roku 1989,“ uviedol minister.
Dodal, že v súčasnosti sme zvrchovaným a demokratickým štátom a súčasťou Severoatlantickej aliancie. Máme tiež spojencov pripravených brániť naše územie a slobodu.
Rezonuje v súčasnosti
Históriu si musíme neustále pripomínať. O to viac a naliehavejšie v kontexte ruského vpádu na Ukrajinu. Slovenský premiér Eduard Heger (OĽaNO) sa tak vyjadril k 54. výročiu okupácie vo videu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti. V ňom sa spolu s českým premiérom Petrom Fialom zhodli na potrebe aktívnej pomoci Ukrajine a jej podpore proti ruskej agresii.
Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt
Heger doplnil, že takto podporujeme aj svoju vlastnú bezpečnosť a Rusko za suseda nechceme. Fiala dodal, že by sme sa mali z histórie poučiť tak, aby sa nemohla opakovať. „Mali by sme si uchovať spoločné hodnoty, ako sú úcta k demokracii, slobode a ľudským právam,“ uzavrel Heger.
Túžba po slobode
Túžba po slobode sa nedá udusiť a každá okupácia sa raz skončí. Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) to uviedla vo svojom vyhlásení k 54. výročiu vstupu vojsk Varšavskej zmluvy.
Dodala, že okupanti sa nezmenili, sú rovnakí ako kedysi, a to, čo v roku 1968 zažívali ľudia u nás dnes zažívajú Ukrajinci. Podľa Remišovej je scenár podobný, Rusko v ňom chce diktovať inému, slobodnému a zvrchovanému národu a diktát si vynucuje vojensky. Vicepremiérka dodala, že na to nesmieme zabudnúť.
Poučenie z histórie
Udalosti z 21. augusta 1968 si pripomenul aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). V statuse na sociálnej sieti napísal, že históriu si treba zopakovať, aby sme sa z nej poučili a aby sa nezopakovala.
Minister sa vyjadril, že to isté, čo v roku 1968 robili Rusi na Ukrajine v súčastnosti, no v oveľa väčšej miere. Likvidujú ľudí, ktorí chceli žiť v mieri, demokracii a slobode.
Rozdiel je podľa Naďa v tom, že za Ukrajinou stojí 141 krajín sveta, ktoré v OSN agresiu odsúdili a požadujú stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny. Šéf rezortu obrany dodal, že tak, ako sa Rusi kedysi museli stiahnuť z Československa, keď vyhrala sloboda a demokracia, tak sa budú musieť stiahnuť aj z Ukrajiny.
Dôležitosť pripomienok
Koaličná strana Sme rodina si rovnako na sociálnej sieti pripomenula výročie okupácie. V statuse uviedla, že dnes si vzhľadom na udalosti na Ukrajine väčšmi uvedomujeme, že takéto hrozby nepatria len do minulosti.
Je dôležité pripomínať si ich, aby sme sa vyhli ich opakovaniu. „A tak, ako aj od nás museli sovietske vojská nakoniec odísť bez fanfár a slávnostných rečí, pevne verím, že to tak bude aj na Ukrajine,” vyjadril sa predseda strany Boris Kollár.
Viac k témam: Československo, KSČ Komunistická strana Československa, rusko-ukrajinský konflikt, Varšavská zmluva
Zdroj: Webnoviny.sk – Pred 54 rokmi vtrhli do Československa vojská Varšavskej zmluvy, nastala takzvaná politika normalizácie © SITA Všetky práva vyhradené.
Odporúčané príspevky:
Prezident Zeman nie je schopný výkonu funkcie, nemocnica nemá dobré správy
Česko sprísňuje podmienky vstupu do krajiny, PCR test budú potrebovať aj očkovaní
Polícia zatkla v prípade vraždy britského novinára v Amazónii už troch ľudí
Rusi spustili mínometnú paľbu na Zaporožskú jadrovú elektráreň, zasiahli aj obytné štvrte v meste Enerhodar