Britská Kolumbia – Od augusta 2007 sa na pobreží Sališského mora vyplavilo alarmujúce množstvo ľudských nôh. Do roku 2019 bolo takto nájdených viac ako 21 končatín. Mnoho ľudí špekuluje o tom, že obete môže mať na svedomí sériový vrah alebo dokonca mafie. Pravda je už známa.
Medzi rokmi 2007 a 2019 sa na pobreží Sališského mora v USA a Kanade vyplavilo viac ako dvadsať ľudských nôh v topánkach. Prvé dve objavili v priebehu týždňa mladé dievča a pár, ktorý bol na prechádzke v Britskej Kolumbii. Obe boli pravej nohy a obe mali veľkosť 12. „rozkladali sa, ale stále na nich bolo mäso,“ povedala pre televíziu CBC v tej dobe regionálnej koronerka ostrova Vancouver Rose Stantonová.
V priebehu nasledujúcich rokov vyplavilo iné končatiny vrátane niekoľkých párov, takmer vždy v teniskách. Tento znepokojujúce fenomén si začal získavať pozornosť médií po celom svete. Niektorí špekulovali, že vyplavené nohy sú pozostatky obetí sériového vraha, alebo že v okolí vyčíňa mafie. V skutočnosti to ale nebolo dielo žiadneho zabijaka, ktorý pociťoval nenávisť voči bežcom. Vysvetlenie je oveľa jednoduchšie, než by sa mohlo zdať; za vyplavované nohy môže zmena v obuvníckom priemysle.
„Podľa všetkého už vieme, čo sa stalo. Neexistuje žiadna stopa, ktorá by naznačovala vraždu, „povedala koronerka Barb McLintocková. Keď telo po nehode alebo samovražde skončí v mori a klesne na dno oceánu, rýchlo sa na neho nachytajú kôrovce ako kraby či krevety. Tie preferujú mäkšie časti tela ako tie tvrdšie, s ktorými si až tak nevie poradiť. Na človeku majú obľúbené časti na členkoch, ktoré tvoria hlavne mäkké tkanivá a väzy. Okusujú je, čo spôsobí, že noha sa pomerne rýchlo oddelí od zvyšku tela, vysvetľuje článok National Geographic.
Pokiaľ ide o to, prečo sa tento fenomén objavil až v roku 2007, môže za to dizajn tenisiek. Počas posledných niekoľkých desaťročí sa totiž tenisky vyrábajú z ľahší peny, vrátane vzduchových vreciek v podrážkach. „Naozaj to tu nebolo, kým sa k nám nedostali bežecké topánky, ktoré dobre plávali. Predtým tela zostali na dne oceánu, „poznamenala McLintocková.
Autor: Jiří Motyčka
