Slovensko Aktuálne

Keď sa Hitlerove jednotky stiahli v roku 1945 z Poľska, Stalinova Červená armáda postupovala smerom na Berlín. Na oslobodenom území sovietski vojaci rabovali a znásilňovali bezbranné ženy. Ich vyčíňaniu neunikli ani kláštory.

V januári roku 1945 vyslali francúzske úrady lekárku Madeleine Pauliacovú do Moskvy, aby pomáhala pri repatriácii nájdených francúzskych zajatcov. Táto misia priviedla Pauliacovú aj do Varšavy, ktorá ležala v troskách. Varšavské povstanie v auguste až októbri roku 1944 si vyžiadalo smrť viac ako 20 000 tisíc poľských povstalcov a 180 000 civilných obyvateľov. Ku krvavej porážke povstania prispelo Stalinovo rozhodnutie zastaviť postup Červenej armády a neposkytnúť povstalcom pomoc ani prísun zbraní a streliva. Zničené mesto potom Sovieti v januári roku 1945 oslobodili a ich vojská nezadržateľne postupovali ďalej cez Poľsko smerom k nemeckým hraniciam.

Sovietska propaganda roky vtĺkala svojim občanom do hlavy, ako boli červenoarmejci všade nadšene vítaní ako osloboditelia. O tom, že vojaci tiež rabovali a sústavne znásilňovali ženy, sa z pochopiteľných dôvodov nehovorilo. Tieto tienisté stránky sovietskej ofenzívy vyšli najavo až mnoho rokov po vojne. Jednou z tých, kto o tom vydal svoje svedectvo, bola aj Madeleine Pauliacová, ktorá bola v apríli 1945 vymenovaná hlavnou lekárkou vo francúzskej nemocnici vo Varšave. V rámci misií tzv. Modrej eskadry, dobrovoľníkov Francúzskeho červeného kríža, bola svedkom hrôz, zúfalstva a utrpenia poľských žien, z ktorých mnohé otehotneli a porodili následkom znásilnenia.

Jedného dňa ju jedna mníška zaviedla do odľahlého kláštora, aby poskytla starostlivosť skupinke rádových sestier, ktoré boli vo vysokom stupni tehotenstva. Mníšky ju prosili, aby o všetkom pomlčal. Matka predstavená bola nakazená od vojakov syfilisom, predovšetkým sa ale snažila uchrániť kláštor pred verejnou hanbou.

Doktorka si však do svojho denníka poznamenala: „Bolo ich dvadsaťpäť. Pätnásť mníšok Rusi znásilnili a rovno zabili, zvyšných desať bolo opakovane znásilňované. Niektoré štyridsaťkrát, iné až päťdesiatkrát. K ich hrôze navyše päť chuderiek otehotnelo. Prišli za mnou a veľmi opatrne a v náznakoch sa ma pýtali na možnosti potratov.“

Podľa lékarničkynho synovca Phillipe Mayniala, ktorý neskôr príbeh svojej tety zverejnil, Pauliacová sa mníšok ujala a v konvente tajne priviedla na svet ich deti. Sama pritom riskovala vlastný život, počas cesty do kláštora ju Rusi skoro znásilnili.

Príbeh neskôr zaujal francúzsku režisérku Anne Fontainovou, ktorá podľa neho v roku 2016 natočila film Nevinné. „Tieto historické fakty síce nevrhajú dobré svetlo na sovietských vojakov, ale je to pravda; pravda, ktorú ruský autority odmietajú zverejňovať, dokonca aj keď niekoľko historikov o týchto udalostiach vie,“ upozornila režisérka. Podľa nej vojaci nemali pocit, že sa dopúšťajú niečoho hanebného, ​​ich nadriadení to naopak schvaľovali ako formu odmeny za bojové nasadenie. „Tento druh brutality je bohužiaľ široko praktizovaný aj dnes. Ženy sú naďalej vystavované neľudskému rokovaniu v bojujúcich krajinách po celom svete,“ dodala.

Vznik filmu Nevinné veľmi privítal synovec Pauliacovej. „Než bol natočený, nikto o nej nevedel. Dostala síce Čestnú légiu a Kríž za statočnosť, ale jej hrdinstvo bolo úplne neznáme,“ vyhlásil.

Pauliacová zahynula pri autonehode vo februári 1946 vo Varšave počas ďalšej misie. Mala vtedy len 34 rokov.

zdroj: stcity.sk

Odporúčané príspevky:

Šokujúce video. More vyplavovali 12 rokov staré nohy s teniskami. Vedci objasňujú záhadu Syndróm mimozemskej ruky. Viete čo to je? Keď nie, tak sa nezľaknite Hrozivé PROROCTVO Vangy na rok 2022: Nezostáva nám nič iné, len dúfať, že sa veštkyňa mýli! Ukrajinec testuje odolnosť ukoristenej ruskej prilby (Veľký výsmech)