Kim Ki-hwan bol juhokórejským bývalým odsúdeným, ktorý mal vo svojej dobe toľko zášti voči bohatému bohatstvu spoločnosti. Mal bezprecedentnú intenzívnu nenávisť voči bohatým ľuďom v spoločnosti a bol voči nim taký nenávistný, že by urobil čokoľvek, aby ich zvrhol.
Postupom času bol Kim Ki-hwan v kontakte s ďalšími šiestimi ľuďmi, ktorí sú buď nezamestnaní, alebo bývalí odsúdení ako on. Všetci zdieľali rovnakú nenávisť a otrávenú ideológiu voči bohatým. Predal im svoju ideológiu a oni to kúpili.
Kim Ki-hwan sa stal učeníkom svojich priateľov, ktorí mu začali veriť.
Spolu ich bolo osem a v ich skupine bola jedna žena. Gang sa teda vydal na cestu ublíženia bohatým.
V roku 1993 pomenoval gang Kim Ki-hwan gang Mescan, samozrejme, neskôr bol gang známy ako rodina Chijonovcov. Známy gang, ktorý terorizoval juhokórejských boháčov žijúcich v Soule.
Gang bol zasvätený únosom a zabíjaniu bohatých spôsobom, ktorý je nepredstaviteľne príšerný.
Takúto obeť by lovili, kým by ju neuniesli a nepriniesli takú nešťastnú osobu do bolestivého konca.
Prokurátori prípadu ich označili za rodinu Chijonovcov.
Chijonská rodina, o ktorej sa neskôr dozvedeli, že unesie svoje bohaté obete a spojí sa so svojimi rodinami, aby požiadala o výkupné, a vždy boli zaplatení.
Ale bez ohľadu na to, koľko tieto rodiny a blízki obetí rozdávajú ako výkupné, tieto obete neboli nikdy oslobodené. Zaobchádzalo sa s nimi najneúctivejším spôsobom a nakoniec boli zabití.
V jednom z prípadov sa im vtedy podarilo vymôcť paušál 100 000,00 dolárov od rodiny konkrétnej obete. Nakoniec, po zhromaždení obrovského výkupného, obeť stále zabili a zjedli.
Rodina Chijon mala potešenie z mučenia svojich obetí. Kedykoľvek sa s niektorou z týchto obetí začali nudiť a už nemali žiadne potešenie z ich mučenia, tieto obete boli zabité alebo postrelené a spálené.
Ale tieto odpudivé činy sa tam nikdy nezastavili.
Prišiel bod, keď sa rozhodli, že si musia byť veľmi istí, že pri únosoch urobia chyby. Do tejto doby mali za sebou sériu úspešných operácií a vyzbierali množstvo výkupných a stali sa odvážnejšími a odvážnejšími. V juhokórejskom Soule sa stali nezaslúženým nepriateľom bohatých.
Rodina Chijonovcov bola teda schopná zaistiť zoznam adries v garáži Hyundai prostredníctvom nespokojného a znechuteného personálu spoločnosti, ktorý im vypredal komplexný zoznam.
Nebolo isté, že zamestnanci presne vedeli, na čo sa má zoznam používať v rukách Kim Ki-hwana a jeho gangu. Ale aj tak im to dal.
Garáž Hyundai v kórejskom Soule bola miestom pre elity a najbohatších ľudí v spoločnosti a neexistoval žiadny účinnejší smrtiaci nástroj na zdokonalenie realizácie ich krvavých plánov, ale zoznam v ich rukách.
Dôvodom bolo, že zoznam bol otvorenou zbierkou ich dokonalých cieľov.
Na zozname bolo asi 1 200 mien najaktívnejších patrónov garážového obchodu Hyundai. Títo zákazníci boli na vrchole grafu tých, ktorí pri svojich nákupoch používali kreditné karty. Stali sa sediacimi kačicami pre Kim Ki-hwana a jeho gang.
A tak pokračovali vo svojom nepopulárnom obchode, zbieraní výkupného, únosoch, mučení, zabíjaní, mrzačení, zabíjaní svojich obetí a samozrejme v jedení ich mäsa. K ich potupným činom patrilo aj znásilnenie.
Poznamenávame, že v ich kabíne mali spaľovňu. Toto použili pri spálení a spálení svojich obetí. Z prípadnej dokumentácie prípadu nie je zrejmé, či kedykoľvek niektorú zo svojich obetí spálili v spaľovni.
Pomohlo im to však udržať svoje stopy chránené pred každou stopou zvyškov tiel, mŕtvol a usvedčujúcich účinkov boli ľahko spálené v popolnici.
V septembri 1994 uniesla rodina Chijonovcov ženu, ktorú pre rovnaký hrozný osud previezli do ich neslávne známej kabíny.
V prvom rade bola gangom znásilnená a nútená podstúpiť množstvo zážitkov, ktoré jej priniesli emocionálnu traumu.
Bola prinútená streliť ďalšiu unesenú obeť do hlavy, prinútenú držať inú, zatiaľ čo ju zabilo udusenie plastovým vreckom.
Podľa jej slov táto žena nakoniec unikla činom, ktorý bol za hranicou šťastia, akosi blízko zázraku.
Verím, že to bola táto žena, ktorá unikla ich neodvratnému úmrtiu, ktoré otvorilo plechovku červov týkajúcich sa krutých činov neslávneho gangu a boli následne zaokrúhľovaní a zatknutí a odsúdení na súd pred súdom a prípadným odsúdením.
Verdikt
Prvého novembra 1994 boli uznaní vinnými z vraždy, pochovania viacerých tiel ich obetí na svahoch a odsúdení na smrť za vraždu piatich ľudí.
Počas ich vypočúvania jeden člen priznal skutočnosť, že jedol mäso obete po tom, ako ho rozrezal. Samozrejme, nebol by jediným z gangu, ktorý praktizoval kanibalizmus.
