Mikulášska nádielka

Mikulášska nádielka

Ako chlapec som s iskričkami v očiach vždy nedočkavo vyčkával toho štedrého bradatého deda. Či boli moje čižmy čisté, či nie, vždy som v nich našiel niečo sladké. To ma priviedlo k neporiadnosti, keďže som pochopil, že Mikuláš ma bude mať rád v každom prípade. Minulý rok ma požiadala kamarátka z detstva, Katka, aby som šiel robiť tohto smiešneho šaša deťom do materskej školy, kde pracovala. Na Katku som mal vždy slabosť, preto som súhlasil.

Decká ma hladili po brade, chytali za nos a ja som sa nachvíľu cítil šťastne. Katka robila anjela, čerta sme nemali. Bola dokonalá. Po rozdaní balíčkov som, i v tom smiešnom kostýme, zamieril k autu. Anjelik ma šiel odprevadiť. Deti pozerali z okna. Poďakovala mi a pobozkala na líce. Najradšej by som ju zovrel v náručí.

S Katkou sme si zamávali a ja som odišiel. Cestou, ako som míňal domy a niekoľko desiatok ďalších Mikulášov, som sa zamyslel…

Nikdy som pred ženami necítil ostych. S Katkou to bolo iné. Neviem to vysvetliť slovami. Možno i kvôli tomuto pocitu mi ju nakoniec vyfúkol uhladený pán inžinier. Je to taký vôl. Neznášam ho. Vôbec si ju neváži. A možno si to iba nahováram. Keby bola moja, tak by som ju na rukách nosil. Auto  som odviezol  domov a zašiel do neďalekého baru. Bolo mi jedno, že sa premávam v tom desivom kostýme s veľkým bruchom. Cítil som sa akýsi otrávený. Celá tá atmosféra okolo Mikuláša, darčeky, deti, Katka. Prepadol ma pocit prázdnoty.

Neočakávam od života troška viac? Objednával som si jeden pohárik za druhým. Ani neviem, koľko som tam strávil času, nereagoval na poznámky o opitom Mikulášovi, keď som uvidel v zadnom boxe Katkinho nabijaka. Slečna, ktorá strkala jazyk do jeho krku však nebola Katka. Keď jej vopchal ruku pod sukňu, tak som sa neovládol, tackavo som vstal od baru a jednu mu vrazil. Zostal prekvapene ležať, neznáma slečna mu utierala krv. Barman ma požiadal, aby som odišiel. Vonku už bola tma, domov sa mi nechcelo. Iba tak, s dobrým pocitom, som kľučkoval pomedzi snehové vločky. Práve, keď mi jedna vošla do nosa, zazvonil mi mobil. Nakukol som, kto mi volá. Bola to ona. Chrapľavo som zodvihol.

„Katka?“

„Počula som, čo sa stalo. Barman je môj známy. Ďakujem, že si hájil moju česť. Si zlatý.“

„Kde si teraz?“

„Som v obchoďáku.“

„Nechceš prísť ku mne?“

„Nebude ti to vadiť?“

„Nie, čo si malá? Čakám ťa.“

Doma som si konečne zvliekol ten nemožný kostým. Narýchlo som si vyčistil zuby, aby zo mňa nebolo cítiť, koľko som vypil. Frkol som si trocha dráždivého parfumu.

Netrvalo dlho a Katka stála pri dverách. Len čo som zatvoril dvere, dal som jej sladkú mikulášsku nádielku v podobe horúcej pusy.

„Ty si pil?“

„Troška. Cítil som sa akosi osamelo.“

„Neboj sa, ja sa už postarám, aby si nebol taký osamelý. To bude moja sladká odmena pre teba, keď si sa za mňa tak odvážne pobil.“

Strhnem z nej kabát, siahnem pod blúzku.

„Si studená ako žaba, musím ťa zohriať.“

„Prosím, zohrej ma.“

Rozopnem jej podprsenku a pobozkám jej krásne pevné prsníky. Videl som ich už mnoho, no tieto boli naozaj dokonalé. Po každej bradavke prejdem jazykom. Zachveje sa. Ostatné sa strhne veľmi rýchlo. Striedame polohy a miesta. Najskôr ju opriem o veľké zrkadlo v predsieni. Má to zvláštne čaro. Potom sa presunieme do kuchyne a skončíme pomalým splynutím v spálni.

Bolo to úžasné. Zaspávame prepletení ako hady. Konečne to prišlo. Takýto sex zažijete iba so ženou, ktorú milujete.

„Si nádherná,“ zašepkám do jej perfektne tvarovaného uška.

***

Áno, bolo by to skvelé, keby som sa nezobudil na to, ako mnou niekto trasie.

„Nooo… Tak už sa zobuď!“

Chvíľu mi trvá, kým si uvedomím, kde som. Zaspal som na barovom pulte.

Nie! To bol iba sen? Nie! Nie! Nie! Prečo ma zobudili? Mimovoľne som sa pozrel medzi nohy. Ešteže mám také veľké brucho. Kamarát tam dole je síce naštartovaný, ale našťastie nedosiahol vrchol.

„Si v poriadku?“

Je to Katka.

„Martin ma vyzdvihol z práce. Hľadali sme ťa. Chcela som ti dať balíček, zaslúžiš si. Bol si perfektný. Deti sa na teba celý deň pýtali. Ale si sa zriadil, teraz by z teba nemali radosť.“

Vložila mi do ruky trápne farebné vrecúško.

„Poď objednám ti kolu,“ Martin ma tľapká po chrbte a ťahá do boxu.

Ešte stále sa nemôžem spamätať. Prečo musí mať Katka takého dokonalého priateľa? Prečo si jeho nezavolala za Mikuláša? Čo som tu ja nejaký šašo?

Tak sme tam sedeli, trepali nezmysly. Otvoril som svoj balíček a zjedli sme jeho obsah. Žiadostivo som si Katku obzeral a myslel na to, aký darček mi dala v tom úžasnom sne.

Pretrpel som to tam. Trvalo to celú večnosť. Pozeral som sa, ako jej Martin tlačí jazyk do krku a siaha pod sukňu.

Len čo som za sebou zavrel dvere svojho bytu, tak som sa utiahol k intímnej chvíli s Maruškou, mojou pravou rukou. Nech žije Mikuláš! Škoda, že tie chlapčenské iskričky v očiach pohasli. To boli časy, keď mi ku šťastiu stačili plné čižmy. Teraz mám akurát plné semenníky a bolesť hlavy.

0Shares
Žena