Vzorky mesačných hornín odobrané čínskou sondou Čchang-e 5 sú podstatne mladšie ako vzorky odobrané pri misiách NASA Apollo. Vedci netušia, prečo to tak je.
Čínska sonda pristála na Mesiaci 1. decembra a zamerala sa na oblasť doposiaľ nepreskúmanú americkými astronautmi ani sovietskymi sondami.
Išlo o prvú misiu s návratom vzoriek od čias sovietskej sondy Luna 24 v roku 1976 a Čína sa stala iba treťou krajinou, ktorá odobrala vzorky z Mesiaca, keď 16. decembra pristála sonda Čchang-e 5 späť na Zem.
Zdá sa, že horniny a prach nazbierané v oblasti Oceanus Procellarum na Mesiaci sú oveľa mladšie ako predtým nazbierané vzorky.
Táto lokalita bola pre pristátie sondy vybraná špeciálne preto, že jej vytvorenie naznačovalo, že je mladšia ako oblasti skúmané misiami Apollo a Luna.
Celkom sonda vrátila na Zem asi 3,81 libier (1,73 kg) mesačných hornín a prachu. Následná analýza mesačného materiálu potvrdila, že k vulkanizmu na Mesiaci došlo oveľa neskôr, než sa doteraz predpokladalo, čo sa ukázalo ako určitá vedecká hádanka.
Podľa správy na serveri Space.com vedci najprv datovali úlomok vzorky mesačnej horniny do doby pred približne 1,97 miliardy rokov. Urobili tak v októbri minulého roka vedci z Washington University in St. Louis.
Profesor Brad Jolliff, riaditeľ univerzitného McDonnellovho centra pre vesmírne vedy, ho vtedy označil za „dokonalú vzorku, ktorá uzatvára medzeru dvoch miliárd rokov“. Dovtedy boli všetky vzorky hornín odobrané v rámci misií Apollo v rokoch 1969-1972 staršie ako tri miliardy rokov. Jolliff uviedol, že v tejto súvislosti je potrebné niečo zdôrazniť.
„Všetky mladé impaktné krátery, ktorých vek bol určený na základe analýzy vzoriek, sú mladšie ako 1 miliarda rokov. Takže vzorky z Čchang-e 5 vypĺňajú kritickú medzeru.“
Nová štúdia publikovaná v časopise Nature teraz použila podobnú datovaciu metódu na inej mesačnej vzorke a zistila vek mesačných hornín približne 2,03 miliardy rokov.
Obe štúdie zdanlivo potvrdzujú sopečnú činnosť v tejto konkrétnej časti Mesiaca asi miliardu rokov po tom, čo oblasti skúmané NASA a Sovietskym zväzom už boli geologicky mŕtve. Zistenie vrhla nové svetlo na vrstvu hornín bezprostredne pod mesačnou kôrou. Vedcom sa však doposiaľ nepodarilo zistiť, prečo táto časť Mesiaca zostala aktívna tak neskoro v jeho histórii.
Podľa jednej z teórií mohla byť táto časť Mesiaca bohatá na KREEP – prvky produkujúce teplo – draslík (K), prvky vzácnych zemín a fosfor. Analýza vzoriek z sondy Čchang-e 5 však významné množstvo KREEP v mesačných horninách nenašla.
Podľa NASA vznikol Mesiac nárazom telesa veľkosti Marsu do Zeme. Vzniknuté úlomky, ktoré boli vyvrhnuté do vesmíru, sa nakoniec spojili do jediného satelitu vo vzdialenosti asi 239 000 km od zemského povrchu.
Zdroj: snews.com
