Je až zarážajúce, že si v dnešnej dobe dovolili urobiť podobnú úplne objektívnu štúdiu práve v USA, kde za taký odvážny počin môže hroziť aj nejaký väčší postih, pretože môže byť považovaný za rasizmus.
Aj keď sa už podobných štúdií vykonalo v minulosti oveľa viac, tak táto sa líši tým, že zisťuje, či je IQ ovplyvnené aj socioekonomickými faktormi. Teda napríklad prostredím, kde daný jedinec vyrastá alebo nižším či vyšším životným štandardom.
Nová štúdia z USA ukazuje, že značný rozdiel v IQ medzi černochmi a belochmi zostáva v podstate úplne nezmenený, aj keď sa vezme do úvahy socioekonomický status. Nezdá sa ani, že by kultúra alebo takzvaná diskriminácia ovplyvňovali rozdiely.
Štúdia, ktorú vykonal John G.R. Fuerst z Ulsterského inštitútu pre sociálny výskum, a ktorá bola publikovaná vo vedeckom časopise The Mankind Quarterly, ukazuje jasnú koreláciu medzi výsledkami testov kognitívnej inteligencie a africkými génmi.
Čím viac afrických génov človek má, tým horší je jeho výkon v inteligenčnom teste.
Tento vzťah je dobre známy už veľmi dlho, ale ľavicoví liberáli namietali, že rozdiely môžu byť spôsobené environmentálnymi faktormi, ako je „diskriminácia“, socioekonomické faktory alebo kultúra.
Ale keď Fuerst testoval tieto hypotézy, výsledok bol pre liberálov sklamaním.
Ukázalo sa, že rozdiely zostávajú do značnej miery nezmenené, keď boli účastníci štúdie rozdelení do skupín ľudí s vysokým sociálno-ekonomickým statusom a nízkym sociálno-ekonomickým statusom.
Pokiaľ ide o kultúru, Fuerst skúmal, či je výsledok ovplyvnený tým, že sa niektorí identifikujú ako Hispánci a iní nie. Ale napriek veľkým kultúrnym rozdielom medzi Hispáncami a ostatnými, pretrvávajú jasné rozdiely v inteligencii medzi černochmi a belochmi aj tu.
Štúdia tiež samostatne kontroluje skupiny účastníkov, ktorí sa identifikujú ako bieli, rasovo zmiešaní a čierni. Vo všetkých prípadoch zostáva predchádzajúci vzťah medzi inteligenciou a africkými génmi rovnaký ako predtým – čím viac afrických génov, tým nižšia IQ jedinca.
Autor: Slovanka