Slovensko Aktuálne

Dianie pri Prigožinovej vzbure som sledoval od piatkového večera. Na twitteri a v príspevkoch ruských vojnových blogerov, to sú moje kľúčové zdroje informácií. Šéf Wagnera začal tým, že ešte v piatok ráno rozbil všetky ruské propagandistické klišé: Ukrajinci na Donbase od roku 2014 nebombardovali civilistov, miestodržitelia tam rozkrádali ruské peniaze a ruské straty vo vojne sú 1000 mužov denne.

My na Západe časom zabudneme. Ale Rusi… Tým ostane jeho „Pochod spravodlivosti“ v mysli do konca života. Mimochodom, geniálny názov. Nespravodlivosť je základný ruský pocit, cíti ju každý Rus od posledného žobráka po miliardárov lietajúcich súkromnými jetmi po svete.

Prigožinovi muži v priebehu jedného dňa prešli takmer 1000 km z Rostova až k hraniciam moskovskej oblasti. Počas tejto jazdy stihol vystúpiť v televízii Putin. Vyhlásil – bez toho, aby povedal meno Prigožin – že vzbúrenci sú zradcovia a budú eliminovaní. Silný prezident, ktorého sa všetci nielen v Rusku už viac ako 20 rokov boja.

A? Nič sa nestalo. Prigožin na Telegrame vyhlásil, že „Pupa“ sa rozhodol zle a krajina bude mať čoskoro nového prezidenta. Najneskôr v tej chvíli bolo jasné, že ide do tuhého. Konvoj minul Voronež, objavili sa zábery zostreleného IL-22, vrtuľníky bombardovali diaľnicu s civilnými autami, aby boli vzápätí zostrelené z oblohy Prigožinovými Pantsirmi. V Moskve vypukla panika, odlietali súkromné lietadlá. Pridali sa dva prezidentské špeciály, hrdina Medvedev s rodinou… Pár moskovských zúfalcov, asi z technických služieb hlavného mesta rozbíjalo cesty na juh a v uliciach sa rozmiestňovali sudy s pieskom. Akoby išla povodeň. Pritom Prigožin stále sedel v Rostove. Keď sa ho spýtali, prečo zostrelil neozbrojený IL, tak odpovedal poeticky v ruskom štýle: „ten blázon PVOšnik v kolóne zostrelil všetko, čo vzlietlo“. Výsledkom je 10 mŕtvych členov vzdušných síl.

Panika v Moskve sa stupňovala. Veľmi sa jej nečudujem, keď si pozrieme fotku chlapa, ktorý konvoj hrdlorezov organizoval a viedol. Dámy a páni, zoznámte sa s Denisom Utkinom.

Existujú fotky, na ktorých stojí za Putinom, takže ten dobre vedel, kto ide na návštevu do Kremľa.

Čo je pozoruhodné? Pre mňa sú to dve veci. Tú prvú si všimlo viacero ľudí. Minimálny odpor režimu. Vrchný veliteľ ich označil za zradcov a v Rusku neexistovala žiadna sila, ktorá by sa týmto 5000 chlapom postavila do cesty. Prečo? Toto je prvá – pre nás – ťažká časť príbehu. Vyžaduje si pochopiť ruskú náturu po 24 rokoch vlády Putina. Ľudia neveria ničomu a nie sú ochotní z vlastnej vôle nič urobiť. Ak má niekto iniciatívu – a silu – ako Prigožin, tak môže všetko. Predstavme si na moment, čo by sa stalo, ak by sa Utkinove komando dostalo do Moskvy. Voči týmto veteránom z Čečenska, Afriky a Ukrajiny, organizovanej a bezcitnej sile by sa mohli postaviť tak akurát sily OMON zvyknuté odvážať z Červeného námestia babičky a puberťákov. Bežní Moskovčania pritom možno Putina naozaj obdivujú respektíve majú ho v úcte. Ale vo chvíli, keď cár potreboval, aby štát fungoval… Silové orgány sklopili zrak a nechceli sa do ničoho miešať, zachovali sa rusky, presne ako sú navádzaní už celú jednu generáciu.

Putin pochopil, že Moskvu stratí. Prvýkrát od Napoleona by sa stalo, že úradujúci cár musí utiecť z mesta. Len slabou útechou je to, že by ju obsadil iný Rus.

V tejto chvíli, keď všetci vrátane mňa čakali Putinov koniec… Sa zrazu objavila informácia, že Prigožina ukecal Lukašenko. Že nebude prelievať ruskú krv (irónia ako bič) a že sa jeho vojaci vracajú na základne.

Dal by som neviem čo za to, aby som mohol počuť rozhovor medzi Prigožinom a spojovateľom Lukašenkom, ktorý mal na druhom dráte vydeseného Putina! To musela byť debata… Ale to ma zároveň vedie k druhej a podstatnejšej veci. Prečo Bielorusko? Kto navrhol, že Prigožin pôjde – už beztrestný, žiadny zradca ako ráno – práve tam? TOTO JE KĽÚČ k celému víkendu.

Podľa mňa to bol Prigožin. Putin s hnedými trenírkami nebol v situácii, aby niečo diktoval. On prijímal podmienky, ktoré mu jeho exkuchár diktoval. Kto sa prenesie do atmosféry toho magického popoludnia, tak by so mnou mal súhlasiť. Veď Prigožin v konvoji osobne nebol. Aj v tom krajne nepravdepodobnom prípade, že by jeho jednotky niekto v Moskve vojensky napadol a uspel… On bol s ďalšími mužmi v Rostove a mal možnosti, ako postupovať ďalej. Tak prečo teda ustúpil a navrhol svoj presun do Bieloruska? PREČO?

To doteraz boli iba beletristicky podané overené informácie. Odteraz musím ísť s kožou na trh a podávať svoje postrehy. V prvom rade je najvyšší čas prestať Prigožina podceňovať. To, že je to bez debaty zločinec, ešte neznamená, že nie je extrémne inteligentný. Má perfektné informácie z ruských bezpečnostných zložiek, kde udržiava sieť lojálnych informátorov. Vie všetko o vojne na Ukrajine.

Najprv malá odbočka. Všetci poznáme ruské propagandistické kecy o dôvodoch, prečo napadli Ukrajinu. Síce sa v čase upravujú, ale nemenný leitmotív označuje Ukrajincov za nacistov a/alebo fašistov. Prigožin to nikdy neurobil. K nepriateľovi sa správa s úctou a uznáva jeho bojové kvality. Pre niekoho maličkosť, pre mňa podstatná vec je to, že na rozdiel od oficiálnej ruskej propagandy Prigožin nikdy neoznačil Bachmut odporným komunistickým názvom Artemovsk. Vždy Bachmut.

Návrat k príbehu: prečo teda navrhol Putinovi ten čudný obchod? Mal na to podľa mňa tri hlavné dôvody. Prvý je ten, že chápe, že Rusko je na Ukrajine v bezvýchodiskovej situácii. Môže tam ďalej sypať ľudí, zbrane a prostriedky, ale nikam to nevedie. Chce preto nechať Putina pri kormidle. Ten samozrejme prehru neprizná, ale ešte stále bude pri moci, keď budú Rusi vytláčaní z okupovaných oblastí.

Druhý dôvod si opäť žiada vcítiť sa do ruského myslenia. Putin v sobotu ako prezident skončil. Tým, že s Prigožinom vyjednával, spáchal čin, ktorý je pre prvého muža ríše neakceptovateľný. Ukázal slabosť. Vyjednávanie je v Rusku slabosť a tá sa neodpúšťa. Prvý to pochopil terorista Girkin. Už v sobotu večer vyhlásil, že krajina má odteraz dvoch prezidentov. Tým skutočným je Jevgenij Viktorovič, formálnym Vladimir Vladimirovič.

Kým západné médiá sa v týchto chvíľach snažia analyzovať situáciu a nájdu sa experti, ktorí tvrdia, že Putin vlastne vyhral a Prigožin je mŕtvy muž… Všetci ruskí mildblogeri a všetci ruskí občania vedia, že je koniec. Tým, že ho Prigožinovi ľudia nezabili, vlastne Putinovmu odkazu ublížili. Mohol slávne zomrieť ako ten, kto navrátil Krym. Namiesto toho bol odstavený ako Gorbačov. Strašná hanba pre celé Rusko. Tamojší vlastenci sa z toho idú zblázniť.

Tretí dôvod je, že „prezident“ Prigožin chápe, že Rusom bude treba dať cenu útechy za prehru na Ukrajine. Tou bude Bielorusko. Byť tam – samozrejme so svojou armádou – je geniálne. Do Moskvy bližšie ako z Rostova, v závetrí. Myšlienky, že odtiaľ plánuje napadnúť Kyjev, sú tým úplne najhlúpejším výplodom posledných dní.

Takže pár bold myšlienok na záver:

1. Putin do polroka zomrie. Režim to bude vydávať za prirodzenú smrť na rakovinu, o ktorej hovoríme na Západe už dávno. V skutočnosti bude otrávený. Vtipné by bolo, keby novičokom, ale detaily sa asi nedozvieme. Je to vlastne jedno, pretože politicky mŕtvy je už teraz.
2. Kde je Gerasimov? Neprekvapilo by ma, ak by bol proste „zmizelej“ a nikto ho už nikdy viac nevidel.
3. Prigožin neusporiada druhý nájazd na Moskvu. Rusi ho budú prosiť, aby prišiel a kandidoval na prezidenta. On to odmietne, ale…
4. Postará sa o prepustenie Navalného z väzenia a podporí ho v prezidentských voľbách. Neprijme žiadnu formálnu funkciu v budúcej vláde.
5. Prigožin začne už z Bieloruska likvidovať ultranacionalistov. Girkin-Strelkov bude jedným z prvých.
6. Nová Navalného vláda len formálne potvrdí, čo je už jasné: vyškrtne okupované ukrajinské oblasti z územia federácie, vrátane Krymu. Odovzdá Podnestersko, ak už nebude obsadené skôr. Výmenou za to určitým spôsobom pohltí Bielorusko. Reparácie bude platiť dodávkami surovín. Čína ostane s dlhým nosom.

Pochopiteľne, najväčšia hrozba Prigožinovej moci príde v úvode od tých, čo A) horujú pre zničenie Ukrajiny a B) tých, čo budú cítiť ohrozenie svojho biznisu. Som veľmi zvedavý, ako si s nimi nový cár poradí.

Ďakujem za pozornosť.