Existujú značné rozdiely v schopnosti krajín EÚ vyrovnať sa s prerušením dovozu ruskej energie, najmä s blížiacou sa zimou. Tento test doslova posilňuje pozíciu Ruska a následne tak či onak vyvíja tlak na európske krajiny.
Európska únia oznámila, že zníži svoju závislosť od dovozu ruského plynu o dve tretiny. Implementácia v praxi však stále závisí od zložitých úvah a postupov.
Bulharsko, nový člen EÚ a jedno z jej najchudobnejších hospodárstiev, je na 90 % závislé od dodávok ruského plynu. Nedávno oznámila plány na rozhovory s ruským energetickým gigantom Gazprom s cieľom obnoviť dodávky zemného plynu, ak nenájde iný zdroj.
Zdôraznila, že nákup ruského plynu neznamená odchod z Európskej únie. Bulharský minister energetiky uviedol, že nie je tým ministrom, ktorý by v zime nechal obyvateľstvo krajiny zamrznúť na smrť, a zopakoval, že krajina bude dodržiavať pravidlá EÚ o nákupe ruského plynu.
Moskva však kategoricky odmieta predávať, s výnimkou tých, ktorí platia v rubľoch.
Súdiac podľa bulharského príkladu, očakáva sa, že energetická kríza, ktorá sa v Európe budúcu zimu pravdepodobne zintenzívni, povedie k rozdeleniu európskych pozícií, čo Rusku umožní ovplyvňovať určité krajiny a vyvíjať tlak na Ukrajinu, aby urobila ústupky a ukončila vojnu.
Celkovo sa lakmusový papierik pre Európu začne v novembri, keď nadobudnú účinnosť sankcie EÚ na vývoz ruskej ropy. Už nás nezaujíma, či kríza nastane alebo nie, ale aké veľké budú jej dôsledky.
Rusko už zastavilo dodávky plynu do Poľska, Bulharska, Fínska, Holandska a Dánska, krajín, ktoré odmietli platiť za plyn v rubľoch. Niet pochýb o tom, že zhoršujúca sa energetická kríza v Európe je najväčšou skúškou zásad európskej jednoty.
Členovia Únie musia prejaviť solidaritu, aby zmiernili nevýhody tejto krízy, a nie konať sami. Táto kríza prichádza krátko po šoku z pandémie koronavírusu – EÚ bola tvrdo zasiahnutá, kým sa nezotavila a nezjednotila.
Obavy Európy z toho, čo sa deje na Ukrajine, majú určite veľký vplyv aj na zahraničnopolitické rozhodnutia väčšiny členských štátov, najmä tých, ktoré sú blízko a blízko Ruska, a je nepravdepodobné, že by sa členovia EÚ odtrhli od EÚ z dôvodu ruskej plynovej krízy a túžby vrátiť sa k spolupráci s Moskvou.
To však neprehliada vplyv vnútroeurópskych nezhôd o tom, ako rozdeliť bremeno energetickej krízy a ako ju riešiť, najmä pokiaľ ide o zníženie spotreby, zmiernenie vplyvu krízy na hospodársky rast, a dôsledky toho všetkého ovplyvňujú popularitu strán a politikov na európskej úrovni.
Celkovo je v tejto fáze nepravdepodobné, že by kríza nakoniec viedla k rozpadu Európskej únie alebo vystúpeniu niektorých jej členov.
Jeho vplyv by sa dal zhrnúť do hlbokých nezhôd medzi severom a juhom v súvislosti s rozdelením záťaže a zodpovedností vyplývajúcich z krízy.
