Starosta obce Jožino vletel do krčmy ako guľový blesk. Všetci sme na neho
vyvalili oči ako slivky. Bodaj by aj nie, veď nepotrebujeme, aby nám ho hneď
šľak trafil. Jeden z nás, ktorý absolvoval ešte v časoch totality školenia Červeného kríža o prvej pomoci, rýchlo k nemu podišiel a vrazil mu do ruky poldecák. Jožino ho lupol do seba, trochu sa rozkašľal, potom si utrel nos a posadil sa.
– Chlapi, to hádam nie je ani pravda! – lapajúc po dychu šemotil.
– Čo nie je pravda? Jožino, veď sa upokoj! No tak! Si chlap alebo…? – oslovil ho zachraňujúci. Keďže Jožino napriek dobre mieneným slovám a poldecáku nenaberal správnu farbu, jednu mu vlepil. Jožino zalapal po dychu, červeň sa mu vrátila do tváre.
– Ferino, to si nemal! – zrúkol ako tur na absolventa Červeného kríža. – To je útok na verejného činiteľa!
– Čo nemal, čo nemal? Chceš ešte jednu? Mňa na školení učili, ak je niekto v šoku, tak mu treba poriadnu vyťať! Nuž som konal len svoju ľudskú a zdravotnícku povinnosť! – ohradzoval sa chlapík.
– Hej? Keď je to tak, potom dobre. A čo sme to? – vidieť, Jožino úplne stratil glanc a pamäť. – Ááá, hej, už viem! No, chlapi, to je katastrofa! – zvolal Jožino a zosunul sa zo stoličky.
– Jožino, si riadne zvolený, tak nám tu nerob divadlo! O čo ide?
– Chlapi, – pokračoval, keď znovu nabral rumenec, – do našej obce sa tlačí kapitál!
Pozreli sme najprv na seba, potom na Jožina. Na však to je dobré, nie? Pochvaľovali sme si a usmievali sa pod fúziky.
– Dobre ako dobre, ale aký!
– Aký, aký! Žiadny kapitál nemôže byť zlý! Keď ide o kapitál, tak je vždy dobrý! – rozhovoril sa dedinský ekonóm Ďuri. – Pozri sa, Jožino, ak tu ten kapitál je, nech vojde. Otvoríme mu dvere, poďakujeme mu za jeho záujem. Veď tým pádom budeme najbohatšia dedina! Nie, nie, Jožino, nechápem, prečo ťa tak zložil fakt, že sa k nám tlačí kapitál!
Múdry je ten náš Ďuro. Krásne vie rozvádzať tie ekonomické teórie. Bez neho by sme boli v hospodárskej sfére úplne tumpachoví.
– Dobre, dobre, všetko súhlasí, – zúfalo vravel Jožino. – Až na jedno. Ten kapitál má v rukách Zuza! Zuza, ktorá pred osemnástimi rokmi ušla do sveta! Chápete?!
Všetci sme zabudli zatvoriť huby. Teda Zuza? Tá, čo bola potechou i radosťou nejedného z nás v ťažkých… mno… chvíľach? Zuzka, tá sa nám vracia a s kapitálom? Veď sme počuli, že v Paríži a potom v Hamburgu a potom… to boli reči po dedine o Zuzke, aká je ku… a ona… ona sa vracia ako majiteľka kapitálu?!
– Vidím, že aj vy ste z toho tak isto vyoraní ako ja! No, teraz buďte múdri. Lebo je jasné, že keď Zuza sem ten kapitál donesie, tak určite zriadi bord…
– Jožino, – zastavil ho Ďuro. – Len žiadne silné slová. Hej? Tak, dobre, no, Zuza príde s peniazmi. Zriadi tu sex shop, požičovňu erotických pomôcok, postaví verejný dom lásky. Prosto, rozfofruje to u nás. Nedá sa nič robiť, chlapi, musíme sa na to pripraviť!
– Dobre, ale čo naše ženy? – ktosi hlesol.
– Nuž, budú sa musieť zmieriť s novými ekonomickými trendami. Raz darmo, podmienky trhového hospodárstva sú kruté! – významne ukončil Ďuro a do tajného boxu peňaženky si zasunul stoeurovkuku.
