10.10.2022 (Webnoviny.sk) – Podľa štatistického úradu ide stále takmer polovica slovenského odpadu na skládky, v roku 2020 to bolo 47 %. Separovane vyzbierať dokázali Slováci z celkového objemu viac ako 2,6 milióna ton odpadu ledva štvrtinu. Spoliehať sa na to, že zvrat dosiahneme s využitím doterajších zabehnutých systémov, považuje Beáta Kastlerová, konateľka OZV RECobal, za spiatočnícke. Je potrebné prijať rázne opatrenia v podobe stimulov na predĺženie životného cyklu výrobkov, podporu opätovného použitia plastov a ich kvalitnej recyklácie. Aktuálny vysoký dopyt po surovinách tomu nahráva do karát a výrobcovia, ktorí zareagujú razantne, môžu zo situácie ťažiť.
Štatistické ukazovatele odpadového hospodárstva sa stále javia ako nepriaznivé, a to napriek rôznym opatreniam, ako napríklad zálohový systém PET fliaš. Evidujete za posledné roky pozitívny vývoj?
Podľa štatistického úradu sme poslali v roku 2020 až 47 % odpadu na skládky, v roku 2016 to bolo 67 %. V roku 2020 Slováci vyseparovali 24,9 % odpadu, v roku 2016 to bolo 14,5 %. Hoci vnímame pozitívny trend, stále to nie je dostatočné a vpred sa posúvame len slimačím tempom. Aktuálna situácia je výsledkom systému, ktorý na Slovensku ešte donedávna fungoval. Ten si žiada zmenu. Na Slovensku je veľký priestor pre rozvoj a modernizáciu systémov zodpovednosti výrobcov, zvýšenie miery separovaného odpadu a rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva. Zo skúseností našich zahraničných partnerov vieme, že opatrenia a stimuly fungujú. Ak ich miesto držania sa skostnatelých štruktúr implementujeme, môžeme z toho ako spoločnosť citeľne benefitovať.
Svetové organizácie varujú pred celosvetovou záplavou plastami. Čo konkrétne sa podľa vás dá proti tomu robiť?
V prvom rade sú to stimuly na predĺženie životného cyklu a opätovného využitia výrobkov. Ďalej je to systematické zvyšovanie povedomia o nutnosti separovaného zberu a v neposlednom rade budovanie kvalitnej recyklačnej infraštruktúry, ktorá by zabezpečila skutočnú obehovosť plastov. Pri recyklácii totiž rozlišujeme medzi teoretickou a praktickou recyklovateľnosťou výrobku a legislatívne zmeny bez reálnych investícií na ich implementáciu ostávajú len dobrým úmyslom.
Čo to znamená v praxi?
Obal pracieho prostriedku je teoreticky veľmi dobre recyklovateľný. Otázkou však ostáva, či ho má každý občan na ktoromkoľvek mieste na Slovensku možnosť hodiť do separovaného zberu. Či existujú všade triediace linky a recyklačné centrá. Či sa obaly z hodnotných plastových materiálov skutočne recyklujú v uzavretom obehu a použijú sa na opätovnú výrobu recyklovateľného obalového materiálu, alebo sa obal tzv. downcykluje či endcykluje, čiže sa z neho vyrobí napríklad granulát alebo vlákna a následne produkt, ktorý sa už ďalej recyklovať nedá.
Stáva sa teda, že spotrebiteľ kupuje recyklovaný výrobok s dobrým úmyslom, a pritom by tento materiál mohol mať omnoho efektívnejšie využitie?
Presne tak, s tým však súvisí celá problematika greenwashingu. Obzvlášť kritickí sme pri vláknach pre odevný priemysel. Spotrebiteľ má pocit, že robí nákupom šatstva z recyklovaného materiálu dobrú vec. V skutočnosti sa však pri praní takéhoto odevu uvoľňujú do odpadovej vody a následne do vodných tokov mikroplasty a v súčasnosti sa pri zatiaľ neexistujúcom riešení recyklácie odevov nepotrebný kus vyhodí a v lepšom prípade ide na energetické zhodnotenie, v tom horšom na skládku.
Ako sa tomu dá zabrániť?
Napríklad takým riešením, aké na Slovensko prinášame v spolupráci s Recelerate na recykláciu vysokokvalitných a technologicky náročných materiálov. Recelerate je nový spoločný podnik spoločnosti Borealis a skupiny Reclay, s ktorou úzko spolupracujeme. Borealis je svetovým popredným výrobcom polyolefínov a je zároveň majiteľom patentu komplexného technologického riešenia Borcycle™ na ich recykláciu. V súčasnosti sa tieto plasty zvyčajne tavia a produkuje sa z nich granulát na výrobu nízkohodnotných plastových výrobkov. Recyklačné kapacity a technológia Borealis zabezpečujú, že cenný plastový odpad sa zrecykluje na nový, vysokokvalitný materiál, aby sa jeho potenciál naplnil v mnohých životných cykloch. Ide teda o skutočné obehové hospodárstvo.
Aká je v súčasnosti situácia na trhu OZV?
Vnímam ju ako veľmi dynamickú a konkurenčnú. Nazvala by som ju obdobím transformácie. Vysoko potrebnej transformácie, podotýkam. V minulosti fungujúci monopolný systém podporil vznik pomerne veľkých, no zároveň málo efektívnych štruktúr, ktoré majú na svedomí súčasný stav odpadového hospodárstva na Slovensku. Tieto zabehnuté štruktúry teraz čelia príchodu nových organizácií so štíhlou organizačnou štruktúrou a schopnosťou promptne nasmerovať know-how a investície do moderných a efektívnych riešení.
Čo táto situácia prinesie výrobcom?
Samotní výrobcovia môžu z tohto vývoja len profitovať, najmä čo do kvality a šírky poskytovaných služieb a know-how. Naša spoločnosť napríklad prináša na Slovensko bohaté medzinárodné skúsenosti a vďaka našim spoluprácam s nadnárodnými spoločnosťami vieme zabezpečiť ako jediní na Slovensku špičkové riešenia recyklácie rôznych prúdov odpadu. Naši právnici a konzultanti pre našich zákazníkov neustále monitorujú a vyhodnocujú legislatívne požiadavky na všetkých relevantných trhoch, čo v súčasnosti predstavuje viac ako 100 krajín sveta. S našimi partnerskými OZV vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Fínsku a v Kanade neustále sledujeme a benchmarkujeme požiadavky regulátorov, ako aj najmodernejšie recyklačné technológie.
O aké príležitosti pre výrobcov konkrétne ide?
Doteraz sa recykláty využívali predovšetkým na znižovanie nákladov a o kvalitný recyklovaný materiál bol pomerne malý záujem. V súčasnosti však zažívame obrat o 180 stupňov. Všetky výrobné segmenty pociťujú v dôsledku pandémie a následne ruskej vojny nedostatok materiálov. Ako spoločnosť sme si uvedomili, že zdroje sú obmedzené a je našou zodpovednosťou udržať ich v obehu čo najdlhšie. Dopyt po vysokokvalitných recyklátoch zažíva raketový nárast, čo vplýva aj na ceny týchto materiálov a výrobcovia by si toho mali byť vedomí. V odvetví obalov navyše prebieha doslova revolúcia prechodu k obehovému hospodárstvu. Na Slovensku sa v tejto súvislosti veľa hovorí o ekomodulácii, ktorá bude aktuálna od budúceho roka. Často sa prezentuje ako strašiak, my v nej vidíme veľkú príležitosť. Výrobcovia, ktorí tento trend podchytia dostatočne skoro, z toho môžu vyťažiť značnú konkurenčnú výhodu. Naopak tí, ktorí nezareagujú, budú musieť počítať s drastickými sankciami.
Organizácia zodpovednosti výrobcov RECobal už viac ako 10 rokov plní vyhradené povinnosti za zastúpených výrobcov. Spoločnosť si zakladá na zavádzaní efektívnych systémov triedeného zberu odpadu a transparentnom plnení všetkých zákonných povinností. RECobal je navyše spoľahlivým partnerom obcí pri zavedení a vykonávaní triedeného zberu a poskytuje environmentálne poradenstvo. Venuje sa tiež vzdelávaniu verejnosti v oblasti predchádzania vzniku odpadov a správneho triedenia odpadov v domácnostiach.
Kontakt: mail: info@recobal.sk
tel.: +421 243 422 151
Informačný servis
Viac k témam: PET fľaše, Plastový odpad, PR, Recyklácia, Rozhovory, Zálohovanie PET fliaš
Zdroj: Webnoviny.sk – Trh organizácií zodpovednosti výrobcov treba zmodernizovať, a nie trvať na zabehnutých štruktúrach © SITA Všetky práva vyhradené.
Odporúčané príspevky:
Lídrom v rebríčku udržateľnosti je Schneider Electric
K zníženiu miery korupcie môžeme prispieť všetci, Kolíková kladie dôraz na správanie
Novinári Monika Tódová a Konštantín Čikovský majú na krku obvinenie
Makóovi a Beňovi súd zrušil obvinenie pre krivú výpoveď. Nemá pochybnosti o tom, že sa skutok stal