Slovensko-nemecký tím archeológov, ktorý skúma jedno z najväčších sídlisk doby kamennej v strednej Európe vo Vrábľoch na západnom Slovensku, objavil pozostatky troch desiatok bezhlavých tiel ľudí, ktorí mohli byť zabití pri kultových obradoch.
Pozostatky pravdepodobne patria obetiam kultu z doby kamennej a boli objavené počas vykopávok na 50-hektárovej archeologickej lokalite Vráble.
Lokalita pochádza z obdobia približne 5250-4950 rokov pred naším letopočtom a posledných sedem rokov vykopávok odhalilo mnoho zaujímavých nálezov.
Najnovším a zatiaľ najhrozivejším nálezom sú však pozostatky takmer troch desiatok ľudí, ktorí mohli zomrieť strašnou smrťou.
Odborníci z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a Christian-Albrechts-Universität Kiel uviedli, že kostry na tomto mieste našli už predtým, ale tento nález je veľmi odlišný.
„Vo výkope pri jednom zo vstupov sme objavili masu ľudských kostí, z ktorej sa nám podarilo identifikovať minimálne 35 kostier,“ vysvetľuje antropologička Zuzana Hukeľová zo SAV a dodáva, že niekoľko pôvodných fragmentov bolo viditeľných už počas výkopu.
„Telá pôvodne ležali v rôznych polohách – na chrbte, na bruchu, na boku, niektoré v polohe žaby.“
„Spoločným znakom, podobne ako pri predchádzajúcich odkrytých kostrách, je, že pochovaným jedincom na dne výkopu chýbajú hlavy. Našli sme len jednu detskú lebku a jednu časť saní.“
Prvé zistenia naznačujú, že mnohí z mŕtvych sú mladí ľudia.
Archeológovia musia vykonať ďalšie testy, aby zistili, či jedinci zomreli nezávisle, boli zabití pri kultových obradoch alebo sa stali obeťami epidémie.
Budú tiež zisťovať, či medzi nimi existujú genetické súvislosti a či boli hlavy násilne odstránené alebo k oddeleniu došlo až po rozklade tiel.
Až potom budeme môcť odpovedať na niekoľko otázok o sociálnej kategorizácii obyvateľov [lokality], prípadne o vznikajúcich sociálnych nerovnostiach v podmienkach včasnej poľnohospodárskej spoločnosti a možno aj rekonštruovať fungovanie či príčiny zániku tejto veľkej osady,“ vysvetlil riaditeľ Archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay.
Vedci dodali, že niektoré z ich ďalších zistení o osade boli výnimočné.
„V záverečnej fáze operácie bol jeden z komplexov opevnený priekopou so šiestimi vstupmi do osady, ktorá bola zdvojená palisádou.“
„To bolo v tom čase v strednej Európe úplne výnimočné,“ vysvetľuje Ivan Cheben, vedúci archeologického výskumu SAV. „Prítomnosť viac ako 300 dlhých domov potvrdil aj podrobný geofyzikálny prieskum. Je možné, že v rôznych fázach osídlenia sa súčasne používalo 50 až 70 domov.“
Vo Vrábľoch sa našla jedna z najväčších mestských aglomerácií z doby bronzovej v Európe. Ide o najstarší doklad tohto osídlenia, ktoré sa datuje do obdobia neolitu (6000 – 2000 pred n. l.), a prvá písomná zmienka pochádza z roku 1265 ako Verebel.
S rozlohou 20 hektárov je väčšie ako súčasné Mykény a Trója. V osade žilo približne 1 000 ľudí a okolo ulíc boli postavené budovy. Ako opevnenie slúžili tri opevnené priekopy. Lokalita – spojená s madaroveckou kultúrou – je zároveň najsevernejším známym telesom z mladšej doby bronzovej v strednej Európe.
Zdroj: sav.sk