Slovensko Aktuálne

Česko má s Ruskom najlepšiu obchodnú bilanciu spomedzi všetkých krajín Únie. Bulhari sú voči Kremľu najpozitívnejšie naladení. Poliaci naopak považujú Rusko za najzávažnejšiu hrozbu. Ako si v krajinách strednej a východnej Európy udržiava Rusko legitimitu?

Moskva má stále menej možností, ktoré by krajinám v strednej a východnej Európe (SVE), ponúkla a dokázala si tak priazeň nielen udržať, ale aj nanovo získať, tvrdia analytici. Imidž Ruska aj tu najvýraznejšie poškodila anexia Krymu.

Vláda Vladimíra Putina už dávnejšie nadobudla formu konsolidovanej autokracie, kde sa prvky oligarchie a kleptokracie miešajú s výrazným vplyvom bývalých predstaviteľov informačnej služby. Napriek tomuto obrazu sú krajiny SVE stále voči Rusku pomerne pozitívne naladené, najmä v porovnaní so zvyškom Európy. Putinovmu režimu sa v regióne podarilo šíriť idey o dominantných hodnotách „tradičnej rodiny“, slovanského prepojenia, skazenosti Západu, či „žiarivej“ socialistickej minulosti.

Aj medzi šesticou mladých členov Európskej únie (štáty V4, Bulharsko a Rumunsko) však existujú značné rozdiely.

Kým väčšina obyvateľov na Slovensku (60 percent) a Bulharsku (73 percent) vníma podľa štúdie z jari 2020 Rusko priaznivo, väčšina v Poľsku aj Českej republike to vidí naopak. Navyše, štúdia Pew Research Centre, ktorá postoje voči Rusku monitorovala medzi 33 krajinami, konštatuje, že výsledok zo Slovenska a Bulharska je najvyšší zo všetkých skúmaných štátov na svete. Vysoká je tu aj podpora prezidenta Putina, celosvetovo najviac v Bulharsku, a to s 68 percentami podpory medzi obyvateľstvom.

Experti hovoria v tomto prípade o skreslenej až bájnej predstave „silného Ruska“, ktoré sa napríklad v Maďarsku aj na Slovensku premieta do predstavy o obrovskej ruskej ekonomike a potenciáloch pre obchod. „Stredoeurópske krajiny vo všeobecnosti stratili v posledných rokoch skutočné hospodárske prepojenie s Ruskom,“ pripomína Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Pozitívne naladení Slováci vzhliadajú k „neexistujúcemu obrazu“ Ruska

Slováci vnímajú Rusko najpozitívnejšie, no s príchodom novej vlády a pomerne jasného odkazu, že na vzťahy s Ruskom sa bude omnoho intenzívnejšie nazerať cez prizmu členstva v EÚ a najmä NATO, sa môže tento pohľad čoskoro zmeniť.

Hoci sa Rusko nespomína v programovom vyhlásení novej vlády, dá sa očakávať, že časy priateľstiev slovenských predstaviteľov s Rusmi zo sankčného zoznamu EÚ sú minulosťou. Rovnako je pravdepodobné, že bude Rusko, podobne ako v okolitých krajinách, označené slovenskými bezpečnostnými zložkami za strategickú hrozbu.

Slovensko-ruské vzťahy v podstate od vzniku Slovenskej republiky výrazne ovplyvňuje politika a prepojenia jednotlivých vládnych aj opozičných strán, od HZDS, čiastočne cez Smer-SD, až po SNS a Kotlebovu ĽSNS. K Rusku „plne pridružená“ Slovenská národná strana, ktorá napriek proruskej agende z pozície vládnej strany tesne prekročila trojpercentný podiel hlasov v posledných parlamentných voľbách,  podľa slov Alexandra Dulebu ilustruje špecifickosť vzťahov Slovenska a Ruska.

„Očakávania obyvateľstva, založené na historickej blízkosti, vytvára na Slovensku trochu odlišný prístup k Moskve,“ vysvetľuje. Podľa neho si Slováci „vytvorili vlastnú predstavu o Rusku, ktoré nikdy neexistovalo, pričom a priori očakávajú pozitívne vzťahy“.

Viac info na euractiv.sk

Odporúčané príspevky:

Putinova hrozba vydierania jadrovými zbraňami odhalila, že „Petrohrad a Moskva by boli zničené za 90 sekúnd!“ Vladimir Putin bol zasiahnutý trápnou zradou, keď sa prápor bieloruských vojsk chválil zajatím ruských tankov po tom, čo prisahali vernosť ukrajinskej armáde „Rovnako ako v roku 1937“ Vladimir Putin zriadil horúcu linku, aby naliehal na „dobrých“ Rusov, aby nahlásili „zradcov“ Šéf OSN odkazuje Putinovi: „Otvorte čiernomorské prístavy, ak máte srdce pre zvyšok sveta“