Elektrina, plyn a teplo sú tri zásadné oblasti, ktoré ľudí vari najviac zaujímajú. Aj preto niekdajšie vedenie ministerstva hospodárstva pripravilo riešenia na boj s energetickou krízou, ktoré predstavil predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík vo forme tzv. cestovnej mapy. Navrhované opatrenie sa týka domácností, podnikov a verejnej správy a delí sa na tie, ktoré zrealizoval rezort hospodárstva, ktoré sú v procese a tie, ktoré boli ministerstvom navrhnuté, no realizácia pripadá na iné inštitúcie. Nechýbajú aj termíny.
„Riešenia sú pripravené, už ich treba len dotiahnuť. Budeme hlasovať za dva energetické zákony, ktoré sú na schôdzi, dokonca podporíme aj skrátené legislatívne konanie, ak sa tak vláda rozhodne. Chceme totiž nadviazať na prácu, ktorú sme na ministerstve zanechali,“ uviedol Richard Sulík.
„Najdôležitejšie body, ktoré sa týkajú ľudí a domácností, sú zastropenie cien plynu a elektriny, pričom toto je vyriešené na roky 2023 aj 2024. Nový minister bude mať v súvislosti s bojom s energetickou krízou veľmi silnú pozíciu, veľmi veľa pripravených nábojov a spoliehame sa na Európsku komisiu, ktorá v týchto dňoch rokuje o opatreniach na úrovni všetkých členských štátov,“ povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Opatrenia, ktoré rezort predložil, sú opatreniami, ktoré majú vplyv na cenu plynu, elektriny a tepla pre domácnosti, pre podniky či verejnú správu a sú v hľadáčiku vlády. „Nastavili sme to tak, aby sa v budúcom roku neudiali žiadne šoky. Pripravený je aj zákon o núdzovom stave, ale som presvedčený, že k aplikácii zákona nebude treba pristúpiť,“ doplnil Galek.
Dôležité však podľa neho je, že zvládanie energetickej krízy nie je len o tom, kto je ako pripravený na cenovú vojnu, ale ako je pripravený z pohľadu komodít. „Sme najlepšie pripravenou krajinou na najbližšiu vykurovaciu sezónu. Naše zásobníky sú plné na viac ako 80 percent, máme takmer 30 TWh plynu, z čoho 65 percent je určených pre domáci trh. Okrem toho budú zásoby plynu aj vďaka otvoreným kontraktom, Rusku či objemom zabezpečeným ostatnými dodávateľmi. V prípade elektriny sme silno tlačili na to, aby sme mali na Slovensku čo najviac vlastných zdrojov, aby sme na konci dňa mohli povedať, že sme sebestační. Napríklad vďaka ďalšiemu reaktoru v Mochovciach sa zvýši produkcia elektriny o ďalších 12 percent,“ uzavrel Karol Galek.