Pocit smädu už každý z nás pravdepodobne zažil. Ide o prvý signál dehydratácie, kedy telo hlási nedostatok tekutín. Následkom toho môže dochádzať k bolestiam hlavy, únave či svalovým kŕčom. Pocit smädu sa navyše postupne znižuje vekom. Je preto potrebné, predovšetkým u starších ľudí, neustále myslieť na dostatočný príjem tekutín. Samozrejme nemusí ísť len o čistú vodu. V chladnom počasí mnohí ľudia podceňujú pitný režim. Na rozdiel od leta totiž nepociťujeme smäd tak často a ani sa príliš nepotíme. Hoci pitný režim rieši väčšina z nás predovšetkým v lete, keď intenzívnejšie pociťujeme prirodzenú potrebu piť, je chyba domnievať sa, že v zime stačí telu tekutín menej.
Ktoré nápoje a jedlá vám pomôžu dostatočne hydratovať organizmus?
Kokosová voda – je osviežujúcim nápojom, ktorý vám dodá viac než len potrebnú vodu. Vďaka svojmu zloženiu je bohatým zdrojom draslíka a minerálnych látok, a zároveň pomáha pri detoxikácii organizmu. Okrem toho si ju obľúbite aj pre jej nízky obsah tuku a sacharidov. Zároveň znižuje krvný tlak a pomáha predchádzať tvorbe obličkových kameňov. Ak držíte diétu, je rozhodne ideálnou voľbou pre spestrenie pitného režimu.
Lahodné vývary a polievky – Áno, aj tie sa počítajú do vášho pitného režimu. Vývary z kostí sú navyše zdrojom kolagénu, ktorý je dôležitý pre zdravé kĺby a pridaná zelenina je zdrojom ďalších potrebných živín a vitamínov. Ak máte problém s dodržiavaním pitného režimu, číre polievky vám v tom ľahko pomôžu. Polievkou si zvýšite príjem tekutín. Ak však do nej pridáte nízkokalorické konjakové rezance Slim Pasta, dostanete do tela rozpustnú vlákninu glukomanan, ktorá vás dostatočne zasýti a váš kalorický príjem bude minimálny.
Červená dyňa (melón) – Ovocie a zelenina sú všeobecne skvelou voľbou na udržanie hydratácie organizmu. Dyňa obsahuje približne 92 % vody, okrem toho aj vitamíny A, C, B6 či draslík. Jej výhodou je zároveň fakt, že zasýti a obsahuje málo kalórií (cca 150 kcal na 500 g dyne).
Gazpacho – Obľúbená, pôvodom španielska, polievka sa podáva predovšetkým počas letných mesiacov. Nevarí sa a konzumuje sa studená. Jej základom je surová zelenina, predovšetkým paradajky a uhorky. Paradajky obsahujú až 94 % vody, takže sú osviežujúcou potravinou počas horúcich letných dní. Navyše vás aj hydratujú.
Smoothies – Základom smoothies býva väčšinou mlieko, džús alebo nesladený ľadový čaj v kombinácii s rozmixovanou zeleninou či ovocím. Obľúbený nápoj sa tak vďaka pridaným ingredienciám, ako sú vločky, jogurt alebo nízkokalorické konjakové prílohy, razom stane aj výdatnou desiatou plnou vitamínov. Organizmus hydratuje a zasýti zároveň.
Mlieko – Aj mlieko obsahuje zhruba 86 % vody. Okrem toho dodá telu potrebné bielkoviny, sacharidy, tuk, ale napríklad aj vápnik a horčík. Mlieko je vhodnou možnosťou, ako hydratovať organizmus, ak cítite nevoľnosť či nechuť k jedlu. Pri prehriatí organizmu je ideálne ho piť studené.
Tzatziki – Vedeli ste, že tento obľúbený grécky dip je zároveň príjemnou a chutnou voľbou pre hydratáciu organizmu? Jeho základom sú jogurt s uhorkou, čo sú potraviny bohaté na vodu. Tzatziki dip je častou prílohou k mäsu, avšak konzumovať sa dá aj samostatne, napríklad len s nakrájanou zeleninou.
Ako zabrániť dehydratácii?
Kľúčom k prevencii dehydratácie je dodržovanie pitného režimu. Optimálne je vypiť 2-3 litre tekutín denne, v závislosti od telesnej hmotnosti, fyzickej aktivity, teploty a vlhkosti okolitého prostredia. U mužov sa odporúča vypiť okolo troch litrov a u žien okolo dvoch litrov tekutín denne. Asi 20 percent denného príjmu vody získavame z potravy (ovocie, zelenina, polievky), zvyšok závisí od vypitých tekutín. Vhodné tekutiny ako vodu a nesladené čaje je potrebné prijímať v určitých intervaloch počas celého dňa. K správnej hydratácii prispievajú aj potraviny bohaté na vodu, ako je ovocie a zelenina.
Aké sú príčiny straty tekutí z organizmu?
Dehydratácia nastáva následkom zníženého prívodu tekutín do tela. A to pri nedostatku vody, pri zníženom príjme, ale aj pri stavoch, keď človek nie je schopný prijímať tekutiny. Také stavy sú, napríklad bezvedomie, pri zanedbanej starostlivosti alebo ako dôsledok poruchy prehĺtania. Iným spôsobom vzniku dehydratácie je zvýšená strata vody z organizmu. Spôsoby straty sú variabilné, zahŕňajú fyziologické pochody a rovnako aj ochorenia.
Zimné mesiace sú špecifické v tom, že subjektívne takú potrebu tekutín nepociťujeme, hoci tekutiny strácame tiež. Pracujúce svaly stále produkujú odpadové teplo, ktorého sa musí zbaviť potením, stále pri aktívnom pohybe viac dýchame, čo spôsobuje ďalšie straty tekutín. Ani v teple domova, kancelárie alebo školy by sa na pitný režim nemalo zabúdať. Ideálna vlhkosť prostredia sa pohybuje medzi 50 až 60 percentami relatívnej vlhkosti. Realita je však taká, že v klasickej miestnosti s ústredným vykurovaním sa relatívna vlhkosť pohybuje okolo 20 až 25 percent. A práve v takomto prostredí sa z tela vyparuje podstatne viac vody. Inými slovami, rýchlejšie sa vysušujeme.
Vo všeobecnosti by mal dospelí človek denne vypiť 20 – 40 ml tekutín (najlepšie vody) na 1 kg svojej váhy bez ohľadu na ročné obdobie. V podstate je to jedno aké je ročné obdobie. Tak v chladnom ako aj teplom počasí náš organizmus neustále stráca vodu. Stratu tekutín je vhodné nahrádzať, okrem čistej vody, aj inými nápojmi, nakoľko pri nej dochádza aj k stratám minerálov, vitamínov a stopových prvkov, ktoré je potrebné doplniť.
Autor: Monika Mičuchová
