Očkovanie proti covidu je dostupné pre čoraz mladšie ročníky, mnohí ľudia však majú obavy, najmä kvôli medializovaným informáciám o možných nežiaducich účinkoch po vakcinácii. Aj vy stále váhate, či je vhodné a hlavne bezpečné dať si pichnúť očkovaciu látku? Možno vám v rozhodovaní pomôže náš článok.
Podľa prieskumu SAV, prieskumnej spoločnosti MNFORCE a agentúry Seesame by sa v marci dalo zaočkovať 41,8 percenta opýtaných + 7,2 percenta odpovedalo, že už zaočkovaní boli. Je to nárast v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom, kedy na prelome januára a februára bolo ochotných dať sa očkovať 39,8 percenta opýtaných a iba 1 percento respondentov odpovedalo, že už zaočkovaní boli. 28,8 percenta opýtaných odpovedalo, že sa neplánujú dať zaočkovať.
Kto by sa dal zaočkovať?
Ochota dať sa zaočkovať dlhodobo súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou koronavírusu. Častejšie by sa dali zaočkovať respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození, dlhodobo častejšie muži v porovnaní so ženami, starší respondenti vo veku nad 50 rokov a výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať sú respondenti z Bratislavského kraja. Zaočkovať by sa dalo až 66,5 percenta vysokoškolsky vzdelaných respondentov.
Medzi respondentmi je najpopulárnejšia vakcína Pfizer/BioNTech (dalo by sa ňou zaočkovať 70,8 % tých, ktorí sa plánujú dať očkovať), nasledovaná vakcínou Moderna (55,5 %), Sputnik V (55 %) a AstraZeneca (31,1 %). Až 30,6 percenta respondentov, z tých, ktorí sa neplánujú dať očkovať, by zmenilo názor, ak by mali k dispozícii vakcínu Sputnik V.
Očkovanie chráni aj tých, ktorí sa očkovať nemôžu
Najúčinnejším prostriedkom pre boj s vírusom SARS-CoV-2, ktorý spôsobil pandémiu a ochromil krajiny, rodiny, spoločnosti i jednotlivcov na celom svete, je očkovanie. Vedecké kapacity i historické fakty jasne dokazujú, že akýkoľvek vírus vieme najefektívnejšie poraziť bezpečnou a účinnou vakcínou. Očkovanie proti ochoreniu COVID–19 predstavuje nielen ochranu jednotlivca, ktorý je zaočkovaný, ale aj kolektívnu ochranu komunity a celej spoločnosti. Keď je človek zaočkovaný, je menej pravdepodobné, že by mohol preniesť infekčnú chorobu na iné osoby. To znamená, že očkovanie môže pomôcť chrániť tých, ktorí sami nemôžu byť očkovaní (malé deti, pacienti s oslabenou imunitou).
Zaočkovanie zabezpečí ochranu ľudí pred ochorením a zabráni šíreniu nákazy v populácii, čo povedie k minimalizácii počtu úmrtí, minimalizácii preťaženia akútnych a intenzívnych lôžok v zdravotníckych zariadeniach, ochrane zdravotníckych pracovníkov, rizikových skupín a postupnému návratu do života bez obmedzení. K tomu, aby bola celonárodne dosiahnutá tzv. kolektívna imunita, je v prípade COVID-19 potrebné preočkovať viac ako 60 – 70 % populácie.
Vďaka očkovaniu sme na niektoré ochorenia takmer zabudli
Očkovanie je najúčinnejšia ochrana pred infekčnými chorobami, na ktoré sa v minulosti často zomieralo. To, že sa tieto ochorenia u nás ani vo svete takmer nevyskytujú, je jednak zásluhou kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti a vyšších hygienických štandardov, ale pod kontrolou ich máme najmä vďaka vakcinácii. Medzi prvé očkovacie látky patrila vakcína proti pravým kiahňam (od roku 1796). Práve kiahňam podľahlo zo všetkých infekčných chorôb najviac ľudí. Okrem toho už nemusíme bojovať s epidémiami tuberkulózy, záškrtu, tetanu, detskej obrne, či čiernemu kašľu.
Očkovacie látky ochránia každoročne stovky miliónov osôb na celom svete pred závažnými ochoreniami. Zabraňujú chorobám, ktoré by inak mohli spôsobiť vážne zdravotné problémy, trvalé zdravotné postihnutie alebo dokonca smrť. Na rozdiel od liekov na liečbu ochorenia sa očkovacie látky zvyčajne podávajú zdravým osobám ako prevencia pred ochorením. Dlhodobé prínosy očkovania preto nemusia byť zrejmé na prvý pohľad.
Mnohé infekčné choroby sú v súčasnosti vďaka očkovaniu veľmi zriedkavé, preto sa na ich negatívne dôsledky niekedy zabúda. Keby sa ľudia prestali očkovať, mohli by sa znovu objaviť mnohé z týchto chorôb a vypuknúť s nimi súvisiace epidémie (ukázala nám to napríklad aj nedávna pandémia osýpok na východnom Slovensku).
Prečo by som sa mal/a dať zaočkovať?
Pretože tým výrazne zvýšite pravdepodobnosť, že na COVID-19 ochoriete, a tým pádom ho neprenesiete ani na svojich blízkych. Ukazuje sa, že vakcíny sú takmer na 100 % účinné pri prevencii vážneho priebehu ochorenia a hospitalizácie.
Pre niekoho môže byť lákadlom aj voľný pohyb v zahraničí. V krajinách EÚ sa živo diskutuje o očkovacích preukazoch. V Izraeli už dnes každý, kto má dve dávky očkovania, môže dostať takzvaný zelený pas, teda potvrdenie o očkovaní. To slúži ako povolenie na vstup do fitnescentier, na kultúrne a športové podujatia, plavárne, do hotelov či reštaurácií.
Aké sú benefity verzus riziká očkovania
Aj pri vakcíne proti ochoreniu COVID-19, rovnako ako pri akomkoľvek inom očkovaní, existujú riziká. V prípade očkovania proti covidu sú riziká rádovo menšie v porovnaní s obrovskými benefitmi, ktoré nám vakcíny prinášajú, pretože nám umožnia postupný návrat do normálneho spôsobu života, na aký sme boli zvyknutí a na aký sa tešíme.
Benefity:
- Preočkovanie väčšiny populácie ušetrí potenciálne tisíce životov na Slovensku,
- Odbremenia sa nemocnice od tisícov hospitalizovaných ľudí na COVID–19,
- Predíde sa množstvu prípadov dlhodobých následkov po prekonaní ochorenia,
- umožní sa postupný návrat k normálnemu životu,
- sumárne vakcíny predstavujú obrovský medicínsky, spoločenský a ekonomický prínos, ktorý nám môže ušetriť množstvo životov, utrpenia a peňazí.
Riziká:
- Mierne nežiaduce účinky. Môžu sa líšiť pri jednotlivých typoch vakcín, zväčša ide o bolesti v mieste vpichu, bolesť svalov, teplotu alebo únavu. Takéto nežiaduce účinky sa môžu vyskytovať relatívne bežne, treba s nimi rátať a môžu byť aj nepríjemné. Sú však predvídateľné, počíta sa s nimi.
- Závažné nežiaduce účinky. Sú prísne sledované počas klinického testovania a ich zriedkavosť je základným predpokladom pre to, aby bola vakcína schválená.
- Veľmi zriedkavé nežiaduce účinky (výskyt menej ako 1/ 10 000 osôb) nemusia byť zachytené počas klinického testovania a môžu sa objaviť až po registrácii vakcíny. Liekové regulačné autority majú k dispozícii mechanizmus na ich včasné zachytenie a elimináciu.
- Dlhodobé nežiaduce účinky. Tieto sa, prirodzene, nedajú odsledovať počas klinického testovania, môžeme však vychádzať z doterajšej skúsenosti: pri vakcínach, ktoré boli doteraz schválené Európskou liekovou agentúrou, prakticky neexistujú dlhodobé nežiaduce účinky.
Výskyt krvných zrazenín po očkovaní vakcínou Vaxzevria
Výbor pre hodnotenie rizík liekov Európskej liekovej agentúry vydal 7. apríla 2021 stanovisko, že existuje možná súvislosť medzi veľmi zriedkavými prípadmi nezvyčajných krvných zrazenín s nízkymi hladinami krvných doštičiek a vakcínou Vaxzevria od AstraZeneca. Tieto zrazeniny boli pozorované v mozgu (cerebrálna venózna sínusová trombóza, CVST), brušnej dutine (splanchnická venózna trombóza) a tepnách, v niektorých prípadoch boli pozorované spolu s nízkym počtom krvných doštičiek a/alebo krvácaním. Väčšina prípadov sa vyskytla u žien do 60 rokov do 2 týždňov po očkovaní, no v súčasnosti nie je možné určiť rizikové faktory pre tieto zriedkavé nežiaduce účinky, či už vek, pohlavie, alebo predchádzajúca anamnéza porúch zrážania krvi. Jedna z pravdepodobných príčin vzniku krvných zrazenín je imunitná odpoveď, ktorá vedie k poruche podobnej tej, aká vzniká u pacientov liečených heparínom (heparínom indukovaná trombocytopénia, HIT). V súčasnosti nie je možné identifikovať špecifické rizikové faktory pre vznik tejto poruchy. Výbor si vyžiadal nové štúdie, ktoré by poskytli viac informácií.
V prípade výskytu takýchto krvných zrazenín je nevyhnutná včasná špecializovaná diagnostika a liečba. Pri včasnej identifikácií príznakov zrazenín je možné ich liečiť a vyhnúť sa zdravotným komplikáciám. V prípade výskytu týchto príznakov je potrebné bezodkladne vyhľadať lekársku starostlivosť:
- dýchavičnosť,
- bolesť na hrudníku,
- opuch dolných končatín,
- pretrvávajúca bolesť v oblasti brucha,
- neurologické príznaky ako pretrvávajúca a závažná bolesť hlavy alebo rozmazané videnie,
- drobné krvné škvrny vo veľkosti špendlíkovej hlavičky pod kožou mimo miesta vpichu (petéchie).
Keďže vakcína poskytuje vysoký stupeň ochrany pred ochorením COVID-19 a pred jeho závažným a fatálnym priebehom a prípady takýchto nežiaducich účinkov sú veľmi zriedkavé, celkové prínosy vakcíny i naďalej prevyšujú jej riziká. Európska lieková agentúra odporučila, aby sa výskyt krvných zrazenín uvádzal ako jeden z veľmi zriedkavých vedľajších účinkov tejto vakcíny.
Čo vás čaká pred očkovaním
- Na očkovanie sa zaregistrujte na portáli korona.gov.sk.
- Na očkovanie musíte ísť zdravý, nesmiete byť v karanténe, ani v domácej izolácii.
- Pred očkovaním nie je potrebné podstúpiť test na COVID-19.
- Na očkovanie príďte včas a dodržiavajte opatrenia.
- Pred očkovaním sa oboznámite a v prípade súhlasu podpíšte informovaný súhlas.
- Očkovaciu látku vám podajú vpichnutím tenkou ihlou do svalu ramena.
- V mieste očkovania počkáte podľa inštrukcií personálu 15 až 30 minút.
- Dostanete dokumentáciu s názvom očkovacej látky, číslom šarže, prípadne aj termínom na podanie druhej dávky. Termín druhého očkovania závisí od typu vakcíny:
- Pfizer/BioNTech – odporúčaný termín druhej dávky – 28 dní po prvej dávke.
- Moderna – odporúčaný termín druhej dávky – 28 dní po prvej dávke.
- AstraZeneca – odporúčaný termín druhej dávky – 10 týždňov po prvej dávke.
SMS s presným termínom a miestom 2. dávky očkovania vám príde cca 2 dni vopred. Uvedené termíny sa môžu líšiť, vzhľadom k dodávkam a množstvu vakcín.
- V prípade akejkoľvek nežiaducej príhody, ktorú po očkovaní spozorujete, túto udalosť ihneď oznámite svojmu všeobecnému lekárovi, ktorý ju vyhodnotí, odporučí ďalší postup a udalosť zahlási.
- Pozor! Chránení ste najskôr 7 dní po podaní druhej dávky.
Čo sa vás bude pýtať lekár v očkovacom centre?
- Máte príznaky akútneho ochorenia (teplota nad 37 °C, kašeľ, bolesť hrdla, slabosť, malátnosť, bolesť kĺbov)?
- Trpíte závažným ochorením, ktoré bolo v minulosti posudzované ako prekážka očkovania?
- Mali ste v minulosti závažnú reakciu po podaní vakcíny – napr. anafylaktický šok?
- Mali ste niekedy v minulosti závažné vedľajšie účinky po podaní vakcíny?
- Máte vážnu poruchu zrážanlivosti krvi alebo beriete lieky na riedenie krvi?
- Máte závažnú poruchu imunity?
- Ste tehotná alebo dojčíte?
- Absolvovali ste v posledných dvoch týždňoch nejaké iné očkovanie?
Podávanie kyseliny acetylsalicylovej pred očkovaním
Medzi laikmi sa za účelom údajného zníženia rizika výskytu krvných zrazenín po očkovaní začalo šíriť odporúčanie o preventívnom podávaní kyseliny acetylsalicylovej dva týždne pred vakcináciou. Slovenská lekárnická komora k tejto téme vydala jednoznačné stanovisko, v ktorom dôrazne neodporúča takýto postup:
„Tvrdenie, aby pacienti užívali liek vydávaný bez lekárskeho predpisu s obsahom 500 mg kyseliny acetylsaliclovej (Acylpyrin), jednak nie je v súlade s oficiálnym stanoviskom Európskej liekovej agentúry a súčasne nie je v súlade so žiadnym iným spôsobom publikovaným vedeckým odporúčaním. Slovenská lekárnická komora preto takéto experimentálne podávanie lieku dôrazne neodporúča a žiada svojich členov, farmaceutov verejných lekárni, aby v tomto duchu poskytovali odborné konzultácie prípadným záujemcom o tento liek v uvedenej ,indikácii‘.
Kyselina acetylsalicylová sa v súlade so súhrnom charakteristických vlastností lieku v uvedenej dávke odporúča podávať iba v opodstatnených prípadoch – zvýšená telesná teplota, bolesť, zápal a iba u pacientov, u ktorých nie je takáto liečba kontraindikovaná. Liek je rizikový u pacientov pri akútnej vredovej chorobe žalúdka alebo dvanástnika, pri bronchiálnej astme a pri krvácavých stavoch.
Na uľahčenie príznakov po očkovaní odporúčame lieky s obsahom paracetamolu a ibuprofenu, ktorých použitie je však rovnako ako u všetkých liekov potrebné konzultovať s lekárom alebo farmaceutom, hlavne vzhľadom k prípadným kontraindikáciám a liekovým interakciám.
Antiagregačné pôsobenie kyseliny acetylsalicylovej je dokázané v dávkach, ktoré sú v Slovenskej republike registrované v liekoch s obsahom 30 mg a 100 mg tohto liečiva. Avšak rovnako, ako nie je dávka 500 mg kyseliny acetylsalicylovej určená na prevenciu vzniku krvných zrazenín, tak ani tieto nižšie dávky nie sú žiadnou vedeckou, či liekovou autoritou odporúčané na použitie v rámci samoliečenia potenciálnych komplikácií po očkovaní súvisiacich so zrážanlivosťou krvi a množstvom krvných doštičiek. Samovoľné užívanie týchto liekov bez príslušnej konzultácie s lekárom alebo farmaceutom predstavuje pre pacienta (laika) zvýšené riziko ďalších zdravotných komplikácií.“
