Horúce popoludnie

Horúce popoludnie

„Ahoj. Môžem?“ zaklopala a jemne potisla dvere akurát vo chvíli, aby uvidela Aral pri čine.

„Jasné, poď. Len dopozerám toto, dobre?“ odvetil rýchlo a vzal ovládač, aby stíšil zvuk a mohli sa porozprávať.

„V pohode, neponáhľam sa,“ uistila ho ona a oprela sa o stenu.

Prisunul jej stoličku, aby sa mohla usadiť a vysvetlil jej základy. Lucia sa nikdy o šport nezaujímala, ale po uvedení do tematiky dokázala vždy trefne odpovedať na Andrejove komentáre.

„Manchester premieňa šance a solídne bráni svoj titul majstra,“ počuli z obrazovky.“ „Nemali by sme však z tohto postavenia ešte robiť nejaké závery. Prvé kolá sú špecifické, je dôležité nazbierať v nich čo najviac bodov, lebo potom sa budú straty ťažšie dobiehať. Pokutových kopov sme si užili už viac než dosť. Turnaj bol veľmi vyrovnaný a preukázal charakter mužstva…“

„Vieš, čo je ešte lepšie ako toto?“ ozval sa zrazu Andrej.

„Čo?“ nevinne sa na neho zahľadela Lucia.

Chytil jej ruku a priložil si ju na svoj vzrušený stoporený úd. Lucia ho začala citlivo hladiť. Vnímala vzrastajúce teplo pod svojou dlaňou.

„Sústreď sa,“ podpichovala ho, keď obrátil pozornosť na ňu.

„Nemôžem sa sústrediť,“ odpovedal naoko zúfalo a štuchol ju do boku.

„Kľudne pozeraj ďalej,“ pobádala ho a v jeho očiach hrali iskrivé ohníčky. „Predsa vieš robiť aj dve veci naraz, no nie?“ a ďalej prechádzala po jeho nohaviciach a citlivom mieste prstami.

„Snažil som sa, ale už nemôžem,“ vyhlásil napokon a po vypnutí odhodil ovládanie čo najďalej.

Vzal ju na ruky a  položil na posteľ. Kľakol si a položil si jednu jej nohu pod seba a jednu na rameno. Pre Luciu to bola neznáma poloha a nevedela, čo od nej Andrej chce.

„Neviem, čo myslíš,“ nervózne pošepla.

„Myslím to tak,“ odpovedal pomaly, „že dnes sa budeme milovať, ako si to napísala.“

„Napísala?“ spýtavo pokrútila hlavou.

„V tvojich príbehoch. Budeme sa milovať tak, ako si to v nich o nás napísala.“

Obral ju o všetky slová a keď chcela niečo povedať, Andrej ju umlčal: „Tšššt,… želám si to.“ Vzal do ruky pár vytlačených stránok a začal čítať.

Zakotvil nižšie než na jej pootvorených perách, oblizol dvorce jej bradaviek. Vzdychla a pritlačila si jeho hlavu na hruď. Nechcela, aby medzi nimi ostal kúsok voľného miesta. Z prvého dotyku prešiel do silnejšieho pritlačenia. Čím bližšie k sebe boli, tým lepšie sa jej darilo zabudnúť na všetko navôkol. Masíroval jej prsia. Tak to mala rada a ona bola šťastná, že nezabudol. Oči mu svietili i v tme. Nežne jej odhrnul vlasy, ktoré sa jej lepili na tvár, a dával jej ich za uši, aby ju mohol bozkávať, ako do nej rytmicky vnikal. Zavrela oči. Chcela viac. Chcel viac.

„Chcem viac,“ šepol jej do ucha, keď robil presne to, čo ona napísala pred niekoľkými týždňami.

Prechádzal rukami po jej nahom tele a ona mu na oplátku jazykom dráždila všetky miesta, ku ktorým mala prístup. Palcom krúžila okolo jeho bradaviek, ukazovákom prechádzala po hrudi, malíčkom hladila koniec jeho mužstva. Ich dych sa zjednotil. Andrej to už ďalej nevydržal. Vošiel hlboko do nej, chvíľu ho podržala, naznačila mu aby ostal a ešte viac ho do seba vtiahla. Bola nesmierne vlhká. Akoby čakala len a len na neho. Zdvihla panvu v netrpezlivom  očakávaní a on do nej vošiel opäť. Prirážal a páčilo sa mu, ako prirážala aj ona. Napokon ju pootočil, nechal jej telo spadnúť z postele a vošiel do nej odzadu.

„Ale takto to tam nebolo napísané,“ namietla so smiechom, opierajúc sa rukami o hranu koberca, zatiaľ čo Andrej sa venoval jej zadočku na posteli a dokonca ju po ňom plesol.

„Nikdy nie je neskoro niečo vylepšiť,“ zamrmlal spokojne a keď jej pery napokon privítali blahodarnú bielu tekutinu a jej telo sa naplo ako tetiva luku, obaja si venovali posledný bozk toho horúceho popoludnia.

0Shares
Žena