Dnešný svet je tak pohodlný a znudený, že občas musí človek vynaložiť nenormálne úsilie, aby zohnal niekoho, kto si s ním pôjde dobrovoľne zalyžovať. Áno, podplácanie zaberalo, ale dnes som nemal náladu uchyľovať sa ku korupcii. Rozhodol som sa preto dať výzvu na sociálnu sieť.
Nič! Už dvakrát tento týždeň som bol na zjazdovke sám. Znova sa mi ísť sólo nechce. Naštvaný na celý svet si zapnem seriál a driemem. Začínam pochybovať o svojich priateľoch. Sú to zradcovia. Akonáhle pričuchnú k dámskym nohavičkám, na starého priateľa zabudnú. Ženské sú ako droga. Ak ich raz skúsiš, nikdy nemáš dosť. Práve ma ukolísavala hladina alfa, keď mi zaštebotala sms-ka.
„Ahoj, ak naozaj nemáš partiu na svah, tak zajtra by som mohla.“
Za správou sa vyškierali dvaja smajlíkovia. Nechápal som celkom ich význam, ale to nič nemení na tom, že konečne sa niekto chytil.
Zuzka, sestra môjho dobrého kamaráta. Ju by som fakt netypoval.
„Dohoda, zajtra o ôsmej ťa vyzdvihnem. Premasti lyže, dáme si preteky.“
Ukázalo sa však, že o pretekoch nemôže byť ani reči. Zuzana sa zastavila už pri detskej trase a s hrôzou na ňu pozerala.
„Čo je?“
„Toto bol fakt blbý nápad. Musím sa ti s niečím priznať. Ja sa vôbec neviem lyžovať. Nikdy som na lyžiach nestála. Aj tieto sú požičané. Nezdalo sa mi to až také ťažké a desivé, ale asi je.“
„Perfektné! Načo si mi teda písala? Čo tu chceš teraz robiť? Hypnotizovať kopec, aby sa zrovnal? Alebo rátať, koľkokrát ktorý lyžiar spadne?“
„Prepáč, bolo mi ťa ľúto,“ tlačili sa jej slzy do očí.
„Aha, takže si tu z ľútosti?“
„Trapas, čo?“
Nezostávalo mi nič iné, ako sa pokúsiť naučiť Zuzanu lyžovať. Bolo mi jasné, že dnes si to na lyžiach príliš neužijem. Mal som dve možnosti- vrátiť sa domov a nechať sa uspávať nudným seriálom alebo urobiť niečo užitočné, napríklad naučiť túto kôpku nešťastia lyžovať. Tiež som sa mohol na ňu vykašľať a nechať ju, nech si tu robí čo chce, keď bola taká hlúpa, ale nemal som to srdce.
Pochopil som, že Zuzana je tvrdý oriešok, zaťala sa. Najskôr vystúpila mimovoľne z vleku pár metrov po nastúpení, vraj taká výška jej stačí, a potom nariekala, že ona sa z tohto miesta nikdy nepustí. Zvierala päste, zuby a pravdepodobne aj svoje chutné polky. Ukázal som jej niekoľkokrát, ako to musí robiť, no ona tam len stála a nadávala sebe i mne. Nezabudla pospomínať všetkých svätých a riešila tie najhoršie scenáre. Prikázala mi, aby som si v mobile pripravil číslo záchrannej služby. Pokladám sa za trpezlivého človeka, ale toto bolo už i na mňa dosť. Keď si vyzula lyže a pustila sa dole svahom iba v lyžiarkach, tak som to vzdal a pozval ju na čaj s rumom. Zistil som, že aj napriek jej záchvatu hystérie si s ňou celkom dobre rozumiem. Máme veľa spoločného. Radi čítame, bulvár. Ja okrem toho aj športovú rubriku. Vážne počúvame hudbu, tvrdý rock, a obaja milujeme tie hriešne zakázané veci medzi mužom a ženou. Pri treťom čaji, kde bolo viac rumu ako čaju, sám som to tak zariadil, mi prezradila, že už dlho nemala sex a neuveriteľne jej to chýba. Potom, akoby nikdy necítila strach, sa ma opýtala:
„Tak čo, ideme?“
„Kam?“
„No lyžovať.“
„To ako fakt?“
„Jasné! Ešte raz mi ukáž, ako ohýbaš tie kolená a ja to zopakujem.“
Bystrá babenka, toto chcem od nej už päť hodín.
Podarí sa nám vlekom dostať až hore, horko-ťažko zo seba vyzuje sedák a čaká. Troška sa aj obávam, či to ustojí, ale predvediem jej čo a ako. Dole ju čakám a pozerám.
Zvládla to! Rum s čajom zabral. Stratila zábrany. Dokonca ani nespadla. Je to hviezda.
„Vidíš, ľahké, nie?“
„Že ja som sa to skôr nenaučila. Si môj hrdina. Odteraz máš spoločnosť na lyžovanie.“
„Potešenie je na mojej strane. Ale slečna by si zaslúžila odmenu, keď to tak statočne zvládla.“
„Naozaj? A akú?“
„Môžem ťa pozvať ku mne ešte na jeden čaj s rumom?“
„A ukážeš mi svoju zbierku motýľov?“
„Zbierku motýľov síce nemám, ale mám zbierku kameňov. Môže byť?“
„Horím nedočkavosťou.“
Samozrejme, okrem kameňov sme si ukázali aj iné veci. Zuzka nebola veľmi skúsená, ale bolo vidieť, že sex má rada a vie si ho užívať. Naučil som ju pár šikovných trikov, kde ma chlapa chytiť, aby ho dostala do varu a ona mi zase robila sprievodcu po ženskom tele. Celkom pekne sme sa dopĺňali a musím uznať, že sex som so žiadnou inou neprecítil tak ako v tomto prípade. Jeden by si myslel, že klasický misionár nemôže priniesť nič nové alebo vzrušujúce, no záleží na tom, s kým ho robíte. S mojím penisom sa hrala s toľkým záujmom, že bola radosť ju pozorovať. A keď som prenikol do jej dieročky, cítil som sa ako v rajskej záhrade. Takto nejako príjemne muselo byť aj Adamovi s Evou. Je ťažké to opísať slovami, ale je jasné, že v tom lietam. Teraz už chápem svojich kamarátov, ktorí sa stali závislými na jednej vagíne. Keď si ju totiž zamilujete, žiadna iná sa jej nevyrovná. Najradšej mám, keď si dáme rannú rýchlovku. Ona je ešte rozospatá, vo zvodnom negližé, ktoré stačí vyhrnúť a už to ide. Iste, najskôr sa musím pretlačiť cez jej stiahnutú mušličku, ale môj penis je ráno najvýkonnejší, preto ju veľmi rýchlo rozbehne. Najlepšie na tom je, že môžeme spolu lyžovať aj v horúcom lete. Tľapkanie tela o telo, cvŕkanie telesných tekutín a slastné vzdychy. Taká lyžovačka je najlepšia. Potom už iba doraz do cieľa a spokojnosť na tvári. Tomu sa nič nevyrovná.
