Stmievalo sa a Roman sa rozhodol pre malú prechádzku po poľnej ceste, ktorá viedla ponad mesto. Bola bezoblačná noc a mal šťastie, pretože hviezdy zazrel už keď opúšťal jeho posledné uličky. Niekedy, keď sa cítil presýtený hlukom a rušným životom veľkomesta, vydal sa na cestu ako dnes a v tichu sa stratil všetkému, čo ho dusilo.
Bol tam iba on a nič iné. Zrazu všetky problémy strácali na dôležitosti. Mesto bolo tak ďaleko a on bol tak vzdialený. Kráčal rovnomenným krokom, veľa premýšľal a načúval vánku a listom a kameňom, ktoré sa mu odrážali od podrážok. Tieto chvíle mal veľmi rád a vždy sa uistil, že si nájde čas aspoň raz za týždeň, aby sa mohol sám prejsť.
Keď sa však tentoraz uberal rovnakým smerom ako inokedy, po chvíľke zistil, že nie je sám. Otvárala sa pred ním rovinka, ktorú uzatváral kmeň vysokého duba a pred ním sedela na zemi s prekríženými nohami na deke… Zuzka. Chrbtom sa opierala o jeho kôru a mala zavreté oči. Spozoroval jej prítomnosť skôr, než ona tú jeho.
„Ahoj, máš sa?“ pozdravil ju ako prvý a sám iba ťažko skrýval prekvapenie. Hovoril jej o tomto mieste iba raz a nemyslel si, že by si ho pamätala natoľko, aby skutočne prišla a ešte sama a v noci. Neviedla sem dokonca ani žiadna zo značených turistických ciest.
„Nevedela som, že sem nechodím sama,“ doberala si ho a jej hlas znel po takej dlhej dobe ako balzam na dušu.
„To ja som nevedel, že sem nechodím už sám. Vidím, že si počúvla moju radu,“ prisadol si k nej na zem a hľadel do diaľky.
„Počúvam všetky tvoje rady,“ namietla ona.
„Tú poslednú nie,“ skonštatoval a po dlhej odmlke ona dodala: „Pretože tá posledná znela, aby sme fungovali bez záväzkov.“
„A čo je zlé na vzťahu bez záväzkov?“ Tentoraz jej dlhé mlčanie však bolo jasnejšou odpoveďou, ktorú nahradilo: „Že to nie je vzťah.“
Prechádzala rukou po vzore látky a hrýzla si peru. Nechal ju premýšľať a čakal.
„Ako si sa vtedy spýtal a ja som ti povedala nie… myslíš… že by som ti mohla teraz povedať áno?“ prehovorila a pohľad neprestala upierať na horizont a posledné slnečné lúče.
„Ako to myslíš?“ spýtavo sa na ňu zahľadel Roman.
„To je jedno… iba si sa ma niečo spýtal a ja hovorím áno,“ zopakovala po chvíľke.
„Teraz neviem, k čomu to patrí,“ namietol.
„Pýtal si sa ma iba jednu vec, na ktorú som ti povedal nie, keď sme boli u teba.“ Tentokrát sa už aj ona na neho pozrela a jej oči mu hľadeli až do duše a naliehali.
Myslíš, že by som mohla zmeniť názor? A povedať áno?… v mysli mu rezonovala iba táto myšlienka a jeho podvedomie ju opakovalo ako mantru raz, dva, tri, päť, desaťkrát.
Prisadol si bližšie, vzal jej tvár do dlaní a dal jej žiadostivý bozk. Potom jej dlaň zaviedol k rozkroku a nechal ju, aby opäť cítila, ako veľmi po nej túži. Otočila sa k nemu a opätovala mu jeho dotyky. Vysadil ju na jeden z konárov a o pár sekúnd bol v nej. Akonáhle do nej vkĺzol, otvorila oči a zamyslene pozorovala vzdialené svetlá mesta. Vášnivo prenikal do jej vnútra a bral si to, čo potreboval. Pomaly vyzliekala aj ona jeho. Zvalili sa na deku a milovali. Striedali polohy, pričom každá bola iná ako tie, ktoré nesmelo skúšali predtým. Teraz to bolo iné. Cítil, že ona je iná a niečo v nej dozrelo. Blowjob, ktorý predtým nedoviedli do konca… Nemohol sa jej úst nabažiť. Roman bol hlboko v nej, a jej tvár ovlažoval studený vietor, no telo mali obaja rozhorúčené. Každé vniknutie bolo o niečo hlbšie. Prečo dovolili, aby to pekné medzi nimi pohaslo? Užívali si každý ston, akoby doháňali zameškané.
„Čo hľadáš?“ spýtala sa zvedavo, keď spozorovala, ako prstom blúdi po jej tele.
„Chcem nájsť Orion,“ zašepkal jej do ucha.
„Ale Orion je tam,“ ukázala ona prstom k oblohe.
„Nie, ten pravý Orion je tu,“ nadvihol lem čipkovaných nohavičiek, ktoré mala ešte stále na sebe. Sklonil sa k jej stehnám a sal ružový púčik medzi jej stehnami. Ich telá dokonale splývali v náhodnom stretnutí a jeho rytmus ju oberal i o posledné sily. Hral sa s ňou ako, nenechal ju zvoľniť a na každé prirážanie jej telo reagovalo hlasnými vzdychmi. Keď ju začal vášnivo bozkávať na pery, zdvihla nohu, aby do nej opäť mohol vniknúť. Bola nesmierne vlhká, jej bradavky boli tvrdé ako kameň a jej telo zachvátili kŕče nasledované prudkým orgazmom. Roman čakal iba na to. Napätie v jeho prirodzení sa stupňovalo a o pár minút jej na brucho vystreklo horúce biele semeno.
Určite to bola iba predohra, pomyslela si, keď nadránom vysilená zaspala Romanovi v náručí. A toto bol iba začiatok. Keď ju prebudili prvé lúče slnka, všimla si okrem náručia, ktoré ju objímalo, aj jeho penis. Bol taký akurát, ako stvorený pre ňu.
