Na území Slovenska doposiaľ nebolo potvrdené jeho hniezdenie, napriek tomu sa výskyt tohto krásneho dravca opakovane podarilo zaznamenať. Predovšetkým v čase jarného a jesenného migračného ťahu. Len veľmi výnimočne u nás prežije aj zimu.
Reč je o výnimočnom, krásnom dravcovi s hneď niekoľkými menami, kršiakovi rybárovi alebo aj kršiakovi rybožravom či orliakovi riečnom. Za kršiakom ale nemusíme chodiť ďaleko. Jeho opakovaný výskyt zaznamenal na jedinečnej sústave Chráneného areálu Levické rybníky aj Levičan Peter Hoffmann, ktorý sa levickej prírode venuje mnoho rokov. „Zaznamenali sme ho tu nie raz, ale označiť výskyt tohto dravca za bežný by bolo veľké trúfalstvo. Najideálnejším časom na pozorovanie je jeho jarná migrácia, ktorá trvá od konca marca až po začiatok mája. Jesenná časť migrácie začína už koncom augusta a trvá až do začiatku októbra,“ povedal Peter Hoffmann. „Za posledné týždne sme kršiaka videli loviť trikrát a tak tomu bolo aj v predošlých rokoch. Sledovať jeho unikátny a nezameniteľný trepotavý let na mieste, z ktorého sa za svojou potravou, ktorú tvoria ryby, spúšťa strmhlav, je úchvatné divadlo,“ dodal Peter.
Hlavnou potravou tohto krásneho dravca sú ryby, v malej miere aj cicavce, vtáky, hady alebo obojživelníky. Ryby loví na povrchu vodnej hladiny a vrhá sa za nimi strmhlavým letom z veľkej výšky. Na tento účel má dokonale prispôsobené prsty na nohách. Zo spodnej strany sú tieto drsné s dlhými, ostrými a zahnutými pazúrmi, čo mu umožňuje lov klzkej koristi. Jeho vonkajší prst sa otáča dozadu, a tak môže pridržiavať korisť z prednej aj zadnej strany. Kršiak loví stredne veľké ryby, ale dokáže uloviť aj rybu do hmotnosti 2 kg. Pri jej ulovení si ju vždy nasmeruje hlavou dopredu, čím zmenší odpor vzduchu. Korisť trhá na kusy, najčastejšie od hlavy a požiera ju aj s kosťami, plutvami a šupinami. Kršiak rybár rád sedáva aj na vyvýšených miestach situovaných pri vode, z ktorých sleduje život pod vodnou hladinou.
Ide o krásneho a nezameniteľného dravca. Je to štíhly vták s tmavými krídlami a chrbtom, strakatou hruďou, bielym bruškom a bielymi nohavicami. Má svetlý vrch hlavy, tmavú pásku cez oko a na chvoste má koncovú tmavú pásku. Patrí medzi väčšie dravé vtáky s rozpätím krídel 130 až 180 cm. Kedysi sa pomerne hojne vyskytoval aj v strednej Európe. Začiatkom 20. storočia bol ale takmer vyhubený. Najbližšie od nášho územia hniezdi na Ukrajine, v Poľsku, Nemecku a Bulharsku. Rybári ho nemajú veľmi v láske. Loví im ryby a to aj bez rybárskeho lístka a udice. Napriek tomu je to ale užitočný dravec, ktorý uloví len neopatrnú alebo chorú rybu.
