Hlavný zámer strategického dokumentu je koncentrácia smerom dovnútra krajiny a riešenie slabých stránok, nerovnováh a dôvodov občianskej nespokojnosti. Dokument je aktualizovaná verzia z roku 2015, ktorá obsahovala staromódnu liberálnu frazeológiu a prebiehalo zhoršenie vzťahov so západnými štátmi kvôli Ukrajine. Súčasný manifest odráža novú éru transformácii a pokrýva nielen otázky národnej bezpečnosti a obrany, ale aj klímy, ekonomiky, technológií a tradičných hodnôt.
Kombinácia historického optimizmu o konci unilaterálnej hegemónie a znepokojenia nad epochou zvýšenej dravosti konkurentov predkladá ideu, že Rusko ekonomicky čelí nespravodlivej konkurencii v podobe obmedzení (sankcií), ktoré sú určené na poškodenie, zadržanie, atakovanie jeho hodnôt a vyvolanie vnútornej nestability.
Po úspešných reformách a „upgrade“ vojenskej sily preto prichádza ruská obava o vnútornú situáciu a ústredná črta stratégia cieli na témy ako demografia, politická stabilita a zvrchovanosť, národná zhoda a harmónia, hospodársky rozvoj na základe nových technológií, ochrana životného prostredia, prispôsobenie sa zmene klímy a v neposlednom rade duchovná a morálna „klíma“ národa. Séria opatrení má riešiť chudobu, závislosť od dovážaných technológií, nástup „zelenej“ energie a stratu technologickej a vzdelanostnej dominancie zo sovietskych čias.
Dokument definuje tradičné hodnoty a morálno-etické aspekty národnej bezpečnosti, ktoré vidí ohrozené „westernizáciou“, nízkou kultúrnou suverenitou a „pokusmi o obťažovanie“ prepisovaním histórie.
Stratégia, hoci spomína boj proti korupcii, míňa kľúčový bod mnohých hospodárskych a sociálnych problémov: absenciu hodnôt časti majetnej elity. Putin si počas 4-hodinového maratónu telefonátov vypočul niekoľko výhrad občanov, že regióny sú riadené po zisku bažiacou kastou, ktorá sa nestará ani o bežných ľudí, ani o krajinu.
Viac o každoročnej Priamej linke tu: https://www.facebook.com/mariandurisrepublika/posts/131390969126922
Útržkovitosť sprevádza sekciu o zahraničnej politike, ktorá budúcu koncepciu naznačuje len v hrubých rysoch. Zoznam „nepriateľských štátov“ zahŕňa Spojené štáty a Českú republiku. Iniciatívu o zlepšenie vzťahov môže naznačovať (zatiaľ neoverená) správa Kommersant založená na kremeľských zdrojoch, podľa ktorej mal prezident Putin počas summitu v Ženeve ponúknuť americkej strane prístup na základne v Kirgizsku a Tadžikistane za účelom spoločného monitoringu Afganistanu po septembri 2021. Krok by dával z moskovskej perspektívy zmysel, ako aj z hľadiska prístupu ku geopolitike strednej Ázie a veľkým regionálnym projektom.
Vzťahy so Západom nie sú prioritné. Sú na poslednom mieste dokumentu za vzťahmi s krajinami bývalého ZSSR, Čínou, Indiou, Šanghajskou organizáciou pre spoluprácu, BRICS a spoluprácou s latinskoamerickými a africkými štátmi. Dodatočne vníma americké vojenské pôsobenie a „aliančný systém na potlačenie Ruska“, amerických internetových gigantov s virtuálnym monopolom v informačnej sfére a dolár dominujúci globálnym financiám.
Vo všeobecnosti sa nová ruská bezpečnostná stratégia snaží prispôsobiť modernému svetu zostrovania rozdielov a fragmentácie, v ktorom sa súboj nečrtá len medzi krajinami, ale aj v ich vnútri. Zámer na vnútroštátne výzvy je preto s týmto pohľadom súladný.
Autor: Marián Ďuriš