Podľa novely zákona prijatej v júni sú tí, ktorí sa chcú prisťahovať do Dánska, povinní počkať mimo krajinu, kým sa skončí azylové konanie. Novela tiež umožňuje Dánsku premiestniť za rovnakým účelom imigrantov, ktorí už vstúpili na dánske územie, do mimoeurópskej krajiny, a ak dánske orgány rozhodnú, že migranta nemožno prijať do severskej krajiny, musí tiež opustiť „ hostiteľská krajina.
Dánske zákony však tiež uvádzajú, že už vydané povolenie na pobyt je potrebné zrušiť, ak podmienky povolenia už neplatia, napríklad preto, že sa zlepšili podmienky v domovskej krajine žiadateľa o azyl. Na túto pasáž v súčasnosti ostro útočia mimovládne organizácie, pretože Dánsko si vytvorilo príležitosť prehodnotiť stav osôb s dočasným povolením prichádzajúcich do krajiny.
Guernica 37, organizácia so sídlom v Londýne, pomenovaná po neslávnom leteckom bombardovaní počas španielskej občianskej vojny, stavia Dánsko pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) v súvislosti s prípadmi Sýrčanov, pretože podľa nich OSN ani žiadny iný Európska krajina uznáva damašský región za bezpečný.
Hoci organizácia uznáva, že situácia v regióne sa neustále zlepšuje, tvrdí tiež, že tí, ktorí sa vracajú do Sýrie, čelia doma prenasledovaniu a politickému zúčtovaniu. Útočí sa aj na dánske predpisy, pretože sa obávajú, že dánska imigračná politika vytvorí precedens pre ostatné európske štáty. Píše portál RMX.
O pozadí organizácie so sídlom v Londýne sa toho veľa nevie, ale podľa ich webových stránok sa zdá, že sú prítomné vo viacerých krajinách a špecializujú sa na prípady podobné tým dánskym.
Na súdnom spore pracuje 37 právnikov Guernica a viac ako 150 dánskych advokátskych kancelárií, čo znamená, že
okolo obrany migrantov v Dánsku pred repatriáciou sa vyvinul celý priemysel.
Zdá sa, že dánske sociálnodemokratické vedenie je odhodlané nasledovať prísnejšiu imigračnú politiku, čo tiež znamená, že v nadchádzajúcom období bude na vládu extrémny tlak zo strany mimovládnych organizácií, právnikov a medzinárodných organizácií.