Jedna vec je istá, Nemecko bude mať budúci týždeň nového kancelára. Je to dôležité nielen pre Nemecko, ale aj pre Európu a vlastne aj svet. Nemecký kancelár nie je len najvyšším politikom v Nemecku – prezident je do značnej miery na okrasu – prichádza aj s titulom najmocnejšieho politika v Európskej únii.
Nemecký kancelár formuje európsku politiku
Skutočne, pokiaľ ide o európsku politiku, to, čo chce nemecká kancelárka, takmer vždy aj dostane. Vždy to tak bolo. To znamená, že nemecký kancelár má schopnosť formovať európsku politiku a to, pre čo sa rozhodne alebo čo urobí, bude mať efekt pre všetkých ostatných.
Keď teda Angela Merkelová budúci týždeň odíde do politického západu slnka, aké dedičstvo zanechá Európskej únii?
Teraz, keď odhalím svoj vlastný názor, dovoľte mi povedať, že keď je politička dlhodobo na vrchole – a v prípade Merkelovej je kancelárkou od roku 2005 – budú existovať aspekty dobra aj zla. Nikto predsa nie je dokonalý a aj politici robia chyby.
Obrovské chyby, za ktoré budeme dlho platiť
Môj problém s Merkelovou je však v tom, že dobro je ďaleko prevyšované zlom. A áno, urobila niekoľko katastrofálnych rozhodnutí, s ktorými bude kontinent nútený žiť navždy.
Jej najväčšia a najtrvalejšia chyba sa stala v roku 2015, keď povzbudila hordy migrantov, aby sa dostali z Afriky a Blízkeho východu do Európy. V tom čase oznámila „Dokážeme to“, čo v zásade znamenalo pozvanie obrovského počtu utečencov a ekonomických migrantov, aby sa pokúsili dostať do Európy v nádeji na lepší život.
Okamžitým výsledkom bolo, že sa zo severnej Afriky k európskym brehom rozhodlo dostať čoraz viac migrantov, a aby to dosiahli, museli prekročiť Stredozemné more. To spôsobilo chaos v Grécku, Taliansku a v ďalších stredomorských krajinách, ktoré niesli najväčšiu záťaž tejto biblickej vlny migrantov.
Biblická vlna migrantov
Potom tu bolo zdravie samotných migrantov. V rokoch 2015 až 2017 prišlo o život pri pokuse dostať sa cez Stredozemné more viac ako 12 000 migrantov.
Teraz si skutočne myslíte, že by to tak bolo, keby Merkelová dala jasne najavo, že Európa nie je ochotná prijať každého? Myslím, že všetci poznáme odpoveď.
Len v roku 2015 sa v Európe pokúsilo požiadať o azyl 1,3 milióna migrantov. Som si istý, že mnohí z nich boli skutočnými utečencami, ale tvrdiť, že všetci, je úprimne povedané pre debilov.
Potom prišiel problém, kam tieto nové osoby zaradiť. Nemecko si vzalo najviac, a aj by malo, pretože práve jeho kancelárka pozvala všetkých. V roku 2015 dorazilo do Nemecka približne pol milióna migrantov a v nasledujúcom roku ďalších 750 000.
Krajiny nemali na výber
Ale úprimne povedané, nesúcítim s Nemeckom, pretože umožnilo Merkelovej urobiť tieto vyhlásenia, a potom ju v roku 2017 znova zvolilo. Je mi ľúto krajín, ktoré kvôli vyhláseniam Merkelovej utrpeli.
A obzvlášť tí, ktorí nemali na výber, pretože obrovské množstvo migrantov buď pristávalo na ich brehoch, alebo prechádzalo cez ich územia. Hovorím o Taliansku, Grécku, balkánskych štátoch a krajinách na ceste na západ, ako je Maďarsko.
Nie je žiadnym prekvapením, že politickým stranám nepriateľským voči masovej imigrácii sa v týchto krajinách v dnešnej dobe darí. Vezmite si napríklad Taliansko, kde je na prvom mieste volieb protiimigračná Severná liga Mattea Salviniho.
Neopakovať chyby Merkelovej
A potom tu máme krajiny ako Maďarsko, ktoré majú lídrov, ktorí sú rozhodnutí neopakovať chyby Merkelovej. Skutočne ich desí to, čo sa stalo v rokoch 2015-16. Až tak, že začiatkom tohto týždňa sa Maďari, Česi, Slovinci a Srbi spojili a usporiadali demografický summit v Budapešti, ktorý bol v skutočnosti odmietnutím merkelizmu.
Navyše, v posledných niekoľkých rokoch mnohé z týchto krajín stavajú na svojich hraniciach múry, aby zaistili, že migračná kríza inšpirovaná Merkelovou sa už nikdy nezopakuje.
Maďarský južný hraničný plot je 523 km dlhý a stráži ho 4500 vojakov. Gréci tiež nedávno postavili plot pozdĺž ich tureckých hraníc. A teraz sa objavili správy, že Srbsko stavia plot z ostnatého drôtu pozdĺž svojej hranice.
Chaos využili teroristi
A na záver tu máme otázku bezpečnosti. Vieme, že džihádisti využili migračnú krízu spôsobenú vyhláseniami Merkelovej na „vkĺznutie“ do Európy, ako povedal vtedajší francúzsky premiér Manel Valls v roku 2015.
Protagonisti teroristického útoku v parížskom divadle Bataclan v novembri 2015 skutočne využil chaos a dostali sa do Európy, rovnako ako niektorí islamistickí teroristi narodení v Belgicku, ktorí sa zúčastnili útoku v Bruseli v roku 2016.
AUTOR: Damian Wilson
Preklad: Hlavný denník
