Atény obmedzili služby pre tých, ktorí žiadajú o azyl, takže mnohí nemajú záruku na jedlo.
Reštriktívne rozhodnutia vlády vyhnali tisíce utečencov z ochranných podporných služieb a vytvárajú hladovú krízu, hovoria humanitárne organizácie.
V táboroch na gréckej pevnine žije necelých 18 000 utečencov. Viac ako polovica – 60 percent podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM), orgánu Organizácie Spojených národov – nemá žiadny prístup k stravovacím službám alebo hotovostným výdajom. Takmer polovicu tvoria deti.
Vláda totiž vlani v septembri obmedzila služby tým, ktorí sú v procese žiadania o azyl. Väčšina obyvateľov tábora nespĺňa tento popis. Píše portál Aljazeera.
Niektorým bol udelený azyl a nárok na dávky majú len 30 dní od tohto rozhodnutia.
Benefity sa predlžovali na šesť mesiacov, aby podporili ľudí pri orientácii v zamestnaní a priestoroch. Vláda skrátila toto obdobie v marci minulého roka.
Asadullah Sadighi a jeho 16-ročná dcéra, Afganci žijúci v tábore Ritsona, bývalej radarovej základni letectva 90 km severne od Atén, patria do tejto kategórie.
Sadighi povedal Al-Džazíre: „Keď nám poskytnú azyl, už nám nedajú jedlo ani hotovosť a nechajú nás, aby sme sa o seba postarali sami. Úplne nám odoberajú ochranu.“
Dohoda medzi Európskou úniou a Tureckom z roku 2016 teoreticky zaväzuje obe strany, aby prijali zamietnutých žiadateľov o azyl späť, no Turecko tak prestalo robiť v marci minulého roka.
A je tu tretia kategória ľudí, ktorí ani nemôžu požiadať o azyl, pretože sú považovaní za neprípustných.
Vlani v júni ministerské rozhodnutie označilo Turecko za bezpečnú tretiu krajinu pre Afgancov, Sýrčanov, Somálčanov, Pakistancov a Bangladéšanov.
Títo štátni príslušníci už ani nie sú požiadaní o azyl, hovoria humanitárne organizácie, ale povedali im, aby požiadali vedľa, v Turecku.
„Turecko neakceptuje návraty z Grécka, takže títo ľudia sú v právnom limbu a jedným z dôsledkov tohto limba je, že nemajú nárok na jedlo a iné základné práva,“ hovorí Melina Spathari, manažérka pre advokáciu pre Terre des Hommes. , Grécko.
Ľudia, ktorí sa pri vstupe do Grécka nezaregistrovali ako žiadatelia o azyl, patria medzi tých, ktorí sa považujú za neprípustných pre azylový proces.
Al-Džazíra nedávno pokryla situáciu stoviek Kubáncov v tejto kategórii, ktorí kráčali cez grécku hranicu so Severným Macedónskom, kde nie je žiadne registračné stredisko. IOM zaznamenala v októbri počet neregistrovaných gréckych utečencov žijúcich v táboroch na 3 268, no veľa ich žije v mestských centrách.
Kedysi mali jediný legálny spôsob registrácie, keď boli v krajine, a to prostredníctvom rozhovoru cez Skype s gréckou azylovou službou. Mobilný informačný tím, skupina pomoci, ktorá informuje žiadateľov o azyl o ich právach, však tvrdí, že GAS teraz prerušil túto cestu kvôli 14-mesačnému oneskoreniu.
Odporúčané príspevky:
Požiar v ďalšom tábore pre migrantov na gréckom ostrove Lesbos + VIDEO
Grécky pastier tvrdí, že migranti zničili jeho celoživotné dielo a počas rozhovoru sa rozplakal + VIDEO
Betónové steny a drony: Grécke plány pre utečenecké tábory porušujú ľudské práva
Marat Safin: Pandémia koronavírusu je cestou k čipovaniu ľudí. Aj za Rothschildovcami a Rockefellerovcami niekto stojí