25. februára 1956 Nikita Sergejevič Chruščov, prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, prečítal na XX. zjazde KSSZ tajnú správu O kulte osobnosti a jeho dôsledkoch, v ktorej odhalil – pravda, takmer tri roky po jeho smrti – stále oslavovaného Stalina a jeho bezprecedentné zločiny.
O ich obludných rozmeroch najlepšie svedčí prísne tajná správa zaslaná predsedníctvu Ústredného výboru KSSZ 9. februára 1956. Podľa nej bolo len v rokoch 1935 až 1940 zatknutých a obvinených z protisovietskej činnosti 1 920 635 osôb, z ktorých 688 503 bolo popravených zastrelením. Len v rokoch 1937-1938, keď vrcholili stalinské čistky, bolo zatknutých 1 548 366 osôb, z ktorých 681 692 (!) bolo zastrelených. Adolf Hitler sa vo svojej krutosti voči vlastným občanom javí v porovnaní s týmito desivými postavami ako ľudomil.
Len málo vecí zasadilo komunistickej ideológii taký úder a spôsobilo rozkol medzi niektorými štátmi „tábora mieru a socializmu“ ako Chruščovova kritika Stalina. Zaujímavé však je, ako táto tajná správa unikla k verejnosti, ktorej pôvodne nebola určená.
Vinníkom je poľsko-židovský novinár Wiktor Grajewski, ktorý až do roku 1955, ako sám priznal, slepo veril v komunizmus na čele so „slnkom národov“ Stalinom, ktorý zachránil svet pred fašizmom.
Ako odmenu za svoju účasť na organizovaní V. svetového festivalu mládeže a študentov vo Varšave odcestoval do Moskvy, kde sa stretol s ľuďmi, od ktorých sa prvýkrát dozvedel o Stalinových zločinoch. Nadviazal kontakt s prvým tajomníkom veľvyslanectva štátu Izrael Ya’akovom Barmonom, ktorého blízka priateľka Łucja Baranowska pracovala ako sekretárka prvého tajomníka Poľskej zjednotenej robotníckej strany Edwarda Ochaba. 14. februára 1956 otvoril Pioniersky zbor XX. zjazd strany v Kongresovom paláci v Kremli. Prvých desať dní prebehlo v atmosfére nespútanej eufórie, ale 24. januára Chruščov nečakane požiadal zahraničných hostí, aby opustili sálu. Z tribúny sa na ohromených delegátov valili šokujúce fakty o popravách, likvidácii zaslúžilých členov strany, deportáciách „potrestaných“ národov, kolosálnych chybách „otca národov“ počas Veľkej vlasteneckej vojny…
Chruščov, ktorý sám niesol svoj podiel viny na týchto zločinoch, nemal takú otvorenosť alebo naivitu, aby si neuvedomil, aký rozruch tieto odhalenia spôsobia, a preto požiadal o utajenie. Napriek tomu rozoslal sedem kópií správy. V polovici marca sa už o „tajnej“ správe diskutovalo vo Varšave. U Baranowskej Grajewski objavil správu označenú ako Prísne tajné a spýtal sa, či si ju môže požičať. Łucja súhlasila. Až doma si Grajewski uvedomil, že drží v ruke dokument, ktorý ešte ani nebol preložený z ruštiny, a odniesol ho na izraelské veľvyslanectvo. Prvý tajomník Barmon sa najprv zazelenal, potom dokument odfotografoval a odovzdal ho Američanom. V júni 1956 ju uverejnili na titulnej strane denníka The New York Times. A potom povedal, že len v tejto krajine bude hovoriť! O šesť mesiacov neskôr Grajewski odcestoval do Izraela, kde zomrel v Jeruzaleme vo veku 82 rokov.
Viac info na Reflex.cz, foto: Pixabay