Karinino neblahé tušenie sa splnilo. Lietadlo malo meškanie. Jej predpokladaný návrat sa tak posunul najmenej o dve hodiny. Prstami nervózne poklepkávala po sedadle vedľa seba, ktoré na počudovanie zostalo i počas najväčšej sezóny prázdne. Pousmiala sa. V mysli jej rezonovala ešte spomienka na posledný deň, ktorý strávila s Mirom. Ich milovanie bolo sprevádzané lúčením, no o to vášnivejšie sa jeden druhému oddávali. Zostala jej sotva necelá hodina, aby sa pobalila, napriek tomu si dovolila túto malú pochabosť.
Hoci sa tomu bránila, i jej posledná myšlienka pred pristátím patrila jemu. Tešila sa na návrat domov, no ešte viac sa tešila na privítanie, ktoré ju bude čakať u neho doma – u jej najlepšieho kamaráta. Príde, vráti sa a pomilujú sa. Pousmiala sa pri spomienke na jeho poslednú smsku, keď čakala na batožinu v príletovej hale. Neviazalo ich nič okrem občasných stretnutí, žiadne záväzky, tak znel ich sľub a možno práve preto každé stretnutie bolo niečím výnimočné. Bolo väčšinou prvé po veľmi dlhom čase, nakoľko oboch viazali povinnosti a diaľka a rovnako mohlo byť aj posledné. To že obaja nevedeli, kedy sa skončí ich občasné vídanie sa, ich držalo v napätí a spoločné chvíle prežívali s o to väčším odovzdaním.
Tentokrát ju čakal už na rázcestí, opretý o stĺp s pohľadom upretým do diaľky na polia po žatve. Karin to nepriznala nahlas, no podlamovali sa jej kolená už keď ho uvidela z diaľky. Čierna košeľa mu obopínala silné ramená a pomyslenie na to, ako rozopína gombík za gombíkom, ako ju z neho strháva, vzbudzovala v jej vnútri prívaly tepla. Jednou rukou ju objal okolo ramien a pritiahol k sebe a druhou sa načiahol po kufri. Netrvalo dlho a po pár krokoch stáli pred mosadznou bránkou k jeho domu.
Otvoril dvere, ktoré viedli na terasu a rukou si ju pritiahol dnu.
„Vitaj doma,“ zašepkal skôr než jej na chodbe zvliekol blúzku a túžobne hľadel na jej stúpajúci a klesajúci hrudník. „Nemohol som sa ťa dočkať. A vieš kto sa na teba ešte tešil?“ dodal vzrušene.
„Kto?“ zahľadela sa na neho spýtavo a so zdvihnutým obočím.
Odpoveď na seba nenechala dlho čakať.
„Vezmi si ho,“ priblížil svoj penis k jej perám a ona mu ho začala láskať. Pridala aj jazyk, vsakovala ho do seba a prstom krúžila od koreňa až po koniec. Miro pritom ležal na chrbte s jednou rukou za hlavou, oči mal privreté a jeho dych sa zrýchľoval každým priblížením sa k orgazmu. Viac ani jeden z nich nehovoril, nebolo treba. Túžil ponoriť sa ešte hlbšie do jej úst a tak vzal jej tvár do dlaní a posúval jej hranice až do bodu, kedy sa zmocnila celého jeho mužstva.
V prestávkach vzal do ruky prívesok, ktorý jej daroval k narodeninám a venoval jej na pery nežný dlhý bozk. Hneď potom si rozopol opasok, pozerajúc jej pritom priamo do očí. Sledoval pohyby jej tela, ktoré sa ešte viac zrýchlili, keď sa pred ňou celý odhalil. Zvyšok dokončila za neho. Vzala jeho dlane a priložila si ich na prsia. Vedel, po čom túži. Krúžil po ich obvode a prstami prechádzal po bradavkách.
Sadla si obkročmo okolo jeho hrude. Nenásytne si brala všetko, na čo celé týždne čakala, čo jej celé týždne chýbalo, pričom on ju pevne držal za zadok a korigoval tak jej pohyby. Zdalo sa jej, že niekedy z nej nespúšťal skúmavý pohľad, akoby sa snažil prečítať, či sa jej to páči. A jej sa to páčilo až príliš. Snažila sa nekričať pod neskutočným návalom vzrušenia, no bolo to takmer nemožné.
Ľahol si za jej telo a v polohe lyžičky sa ešte niekoľko minút milovali. Pritiahol si ju bližšie k hrudníku, obtočil si nohy okolo jej bokov, stále zostávali spojení. Jeho brada ju šteklila na ramene. Milovala ten pocit. Miro vedel, že to nepotrvá dlho, bral si ju rýchlo a tak, aby cítila, že iba on jej vie dať to, čo potrebuje. Keď obaja dosiahli vrchol, položil ju na chrbát a jemne hrýzol jej hornú peru. Karin premohol spánok, no pokožky okolo ich pohlaví sa stále dotýkali ako spomienka na návrat. Ten najlepší zo všetkých.
