Slovensko Aktuálne

Jedným z úchvatných siedmich divov sveta sú nepochybne pompézne egyptské pyramídy. Vedci tieto stavby fascinujú dodnes a tvrdia, že konečne vylúštili, ako boli postavené. Tentokrát sa o svoju teóriu podelili fyzici na čele s Danielom Bonnom, ktorý prišiel na to, ako to Egypťania robili, uvádza portál Unilad.

Bonn s ďalšími fyzikmi z University of Amsterdam sa rozhodli zistiť, aký je význam stavebnej techniky zobrazenej na nástennej maľbe v hrobke faraóna Djehutihotepa. Obraz, ktorý sa datuje do obdobia 1900 rokov pred našim letopočtom, zobrazuje 172 mužov, ktorí pohybujú sochou a dopomáhajú si lanami pripevnenými na posuvnej plošine.

Pred plošinou sa voda prelieva cez piesok a fyzici sa preto rozhodli zistiť, ako voda ovplyvňuje pohyb predmetov v piesku. Vykonali analýzu a dospeli k záveru, že ak je piesok suchý, vytvára akési zhluky, ktoré sťažujú pohyb predmetov. Správne zvolené množstvo vody tomu však dokázalo zabrániť.

Kedysi sa vedci domnievali, že vyobrazené nalievanie vody bolo čisto slávnostným aktom, nie kľúčovou súčasťou stavebného procesu. Bonn ozrejmil, že ak sa použije iba suchý piesok, nebude to fungovať. Rovnako to dopadne aj vtedy, ak je piesok príliš mokrý.

Tieto zistenia tak vyvrátili akékoľvek špekulácie o tom, ako boli pyramídy naozaj postavené. Niektorí ľudia sa domnievali, že ide o prácu mimozemšťanov. Podľa výskumu je klzné trenie na piesku výrazne znížené pridaním iba trochy, nie veľkého množstva vody.

„Veľmi ma prekvapilo, do akej miery sa podarilo znížiť ťažnú silu. Bolo to až o 50 percent. To znamená, že Egypťania potrebovali iba polovicu mužov na pretiahnutie objektov cez mokrý piesok v porovnaní so suchým,“ ozrejmil Bonn. „Pri použití správneho množstva vody je mokrý púštny piesok asi dvakrát taký tuhý ako suchý. Plošina sa oveľa ľahšie kĺže po pevnom púštnom piesku preto, lebo piesok sa pred ňou nehromadí ako v prípade suchého piesku,“ uzatvorila svoje vysvetlenie štúdia.

zdroj