„ …toho času v kresle pemiéra sa usilovne snaží verejnosť presvedčiť, že mu má všetko tolerovať. Lebo inak sa vráti Fico alebo ten s jamkami.“
Ide o citát z perexu rozsiahleho článku „Prestaňte strašiť návratom Fica“ (1.8.) od známeho politológa a publicistu. Ten štýl „hodnôt“ a slušnosti prezentoval formou všeobecne nekonkretizovanej „kritiky“ novej vlády. Taká, čo v médiách často znie hneď od jej nástupu vládnuť, od. 21.marca t. r. Z článku politilóga som vybral ešte dva plynulé citáty (krátky a dlhý), ktoré čitateľovi veľa povedia aj o autorovi – nielen o jeho „diele“:
„ Funguje to. Svedkovia Igorovi (zrejme k ním patrím tiež – pozn. autora blogu)) sa na internete sugestívne pýtajú kritikov a bombardujú novinárov, či chcú radšej Fica / Pellegriniho. Dokonca aj koaliční partneri podľahli tejto chimére.“
„Paradoxnenávratu Smerov najviac pomáha Matovič a jeho vláda. Žiadna doterajšia vláda tak rýchlo neporušila predvolebné sľuby ako táto. Spôsob ako si koalícia rozparcelovala štát je najstraníckejší v dejinách Slovenska. Nielen predseda parlamentu , ale už aj premiér a minister školstva (!) sú usvedčenými plagiátormi. Predseda vlády klame bezškrupuloznejšie ako Mečiar či Fico a už aj útočí na novinárov, presne v ich štýle.
Hovorí sa, že zatiaľ každé (parlamentné) voľby od roku 1992 vyhral psychopat či sociopat. Ale to, čo predvádza premiér na sociálnej sieti v posledných dňoch, už vyvoláva vážne otázky ohľadom jeho psychického zdravia , Podľa reakcií, aj u jeho voličov.
A keď prídu prvé korupčné kauzy (a pri pohľade na to, ako Oľano a Sme rodina obsadzujú funkcie, je to len otázka času), že mnoho ľudí sa začne oprávnene pýtať – aký je vlastne rozdiel medzi starými Smermi a (až na čestné výnimky) týmto obyčajným Smerom?
Ak sa v PS a KDH konečne nespamätájú a nezačnú premieňať na politické body doslova zlaté vajcia, ktoré im znáša táto vláda, tak je pravdepodobné, že sklamaní voliči budú hľadať alternatívu u Pellegriniho. A po ďalších voľbách sa možno skutočne vrátiť.
Ale nebude to vinou kritikov tejto vlády. Bude to následok jej kritizovaných činov.“ (Koniec citácií.)
Podstata celého článku je nielen za čiarou argumentačnej vecnosti a autorskej slušnosti, ale je len ďalšou účelovou „kritikou“ na očierňovanie vlády a jej predsedu. Patrí do publicity aktuálnej štvavej kampane, v rámci ktorej chcú „kritici“ z médií a iných vplyvných kruhov „pretlačiť“ k moci pätnásťročného komplica Fica, prispôsobivú politickú figurínu – pána Pellegriniho. V terajšej situácii, keď sa začínajú očisťovať trestné orgány od skorumpovaných policajtov, prokurátorov a sudcov on sa stal pre mešce peňazí mecenášov, strácajúcich teraz doterajší politický vplyv zrejme jedine možným záchrancom všetkých ohrozených. Pred nebezpečným údajným „psychopatom“ a „sociopatom“ z Trnavy.
Takže ako inak by sa mohol pán Pellegrini bleskovo „očistiť“ od zodpovednosti za 12- ročné morálne a iné bahno rozkrádania a klamstiev Smeru. A vyškriabať sa akoby „zázrakom“ po prezidentke na druhé miesto medzi najpopulárnejších politikov u nás. A jeho strana sa razom stala najsilnejšou opozičnou. Hoci stále pozostáva len z desiatky najskompromitovanejších politikov, namočených až po uši v smeráckom marazme za dlhé roky.. A dodnes nie je ešte na MV SR ani zaregistrovaná.
Títo známi zástancovia „pravdy“ sa však tešia v médiách mimoriadnej pozornosti ako oprávnení „kritici“ novej vlády a dostávajú v nich najširší priestor na svoje klamstvá a dezinformácie. Pričom médiám už „nesmrdia“ ani mnohé lži proti vláde verejne známym klamárom Ficom. Takú výsadu nemal ani kedysi preslávený fabuláciami a lžami Mečiar V politike moc a pomoc médií býva pre jej úspešnosť nenahraditeľnou. Ale naopak, priam zdrvujúco pôsobí na každý politický subjekt ich účelová deštrukcia.
Nech mi „kritici“ novej vlády, vrátane autora článku, spomenú aspoň jednu inú od vzniku štátu, ktorá zažila už za prvých sto dní takú mediálnu smršť bez akéhokoľvek skutočného dôvodu. Práve v dôsledku tohto hysterického lynču, keď za celé obdobie nachádzali novinári na každom úsilí vlády výlučne negatíva, ale ani jediné pozitívum, došlo v slovenskej politike a vo verejnej mienke k nepriaznivému zvratu. Keď aj za najlepšie výsledky v rámci ochrany pred pandémiou vírusu a najmenej mŕtvych na kontinente bola vláda nehorázne bitá a ešte i dnes je prekrúcaním faktov kritizovaná.
Len tak sa mohlo stať, že pôvodný Smer, rozštiepaný na Smer I. a II., v poslednom prieskume Polis by podstatne posilnil počtom mandátov v NR SR a koalícia by prišla až o 13 mandátov a stratila tak ústavnú väčšinu (už by mala iba 82 poslancov).
Nemienim sa bližšie zaoberať neslušnými a neopodstatnenymi výrazmi politológa na adresu premiéra. O tom si môžu vytvoriť svoj obraz práve čitatelia. Ale poukážem na deravú argumentáciu a chybné tvrdenia tohto autora. V titulku svojho článku tvrdí niečo iné, čo v jeho závere pripúšťa. Pellegrini sa môže znova vrátiť k moci. Ale vraj „to nebude vinou kritikov tejto vlády. Bude to následok jej kritizovaných činov“.
Podobné tvrdenia nezodpovedajú realite. Vari kritiku si zaslúži čin, že basa už siahla za krádeže na najvyššie poschodia – na dosiaľ chránenú oligarchiu (Kvietik či Bodor)? Azda tiež preto, že sa majiteľovi Ta3 Kmotríkovi nepodarilo „odpredať“ podivnými dodatkami zmlúv i za Pellegriniho vlády futbalový štadión za astronomickú sumu 110 mil. eur?
Vari nejde o lož nelogickým tvrdením, že: „Paradoxne „návratu Smerov“ najviac pomáha Matovič a jeho vláda. Žiadna doterajšia vláda tak rýchlo (za vyše štyri týždne – pozn. blogera) neporušila predvolebné sľuby ako táto.“ Pán politilóg by mal však uviesť aspoň jeden konkrétny príklad! V čom by ich vôbec mohla porušiť, aj keby chcela za vyše štyri mesiace? To mi je záhadou.
Podobná kritika je i to, že koalícia si rozparcelovala štát, že je vraj „najstraníckejšia v dejinách Slovenska“. .Po 12-ročných zlodejstvách a korupčných kauzách Smeru či privatizačnom masakri Mečiara? Na toto „tvrdenie“ treba mať dosť odvahy Vari má vláda čakať až smeráci – nominanti sami odídu od válovov? Má čakať práve od nich, že budú lojálni voči novej vláde, iniciatívne a s plným pracovným nasadením plniť vládny protikorupčný program?
Čudne vyznieva aj veštba autora: „A keď prídu nové korupčné kauzy …“ „(…. je to len otázka času), sa mnoho ľudí začne oprávnene pýtať – aký je vlastne rozdiel medzi starými Smermi a (až na čestné výnimky) týmto obyčajným Smerom?“ Áno, tie určite prídu, veď v koalícii tiež nie sú všetko bezúhonní ľudia.
Ale prečo autor spomenul „nové“, keď zatiaľ neboli žiadne „staré“? Som presvedčený, inak by som túto obhajobu vlády nepísal, že sa už určite nebude opakovať niekdajšia ochrana korupčných previnilcov, že skutok sa nestal! Ale po každom osobnom vážnom zlyhaní príde rýchla rezignácia. Teda žiadna obhajoba ako bola doteraz u expremiéra Fica. Pričom nemožno vylúčiť pre budúcich vinníkov ani kriminálnu dohru a trestný postih.
Autor: Josef Sitko
A pripájame ešte jednu zaujímavú vec:
