Aj holokaust dnes spochybňujú, hovorí na zľahčenie dopadov choroby covid-19 slovenských herec a komik Milan Lasica. „A to, že by ľudia zomierali, to nikomu nevadí?“ Povedal Parlamentnymlistom na otázku, či cíti v proticovidových reštrikciách ubúdania slobody. „Covid by sme ďaleko lepšie znášali za komunizmu a za totality, kedy nikto nikam poriadne nemohol,“ pripúšťa hviezdny herec. A svet po covidu? Nakoniec to prežijeme tak, ako sme dokázali prežiť mnoho iných a často ešte horších vecí.
Pane Lasica, už viac ako rok žijeme v spoločnosti Koronavirové epidémie. Zmenilo sa za ten rok niečo vo vašom živote?
Tak zmenilo sa predovšetkým to, že moje divadlo je zatvorené a existenčne ohrozené, nehráme a naozaj neviem, či sa z toho ešte dokážeme spamätať.
Dá sa robiť divadlo „bezkontaktne“, teda bez priamej účasti divákov?
Nie, to je nezmysel. Všetko sa tak robiť nedá, ako sme zistili. Dá sa tak hrať napríklad aj futbal, aj keď je to smutné, ale divadlo bez divákov v televíznom prenose – to by bola tá najhoršia služba, akú by sme mohli divadlu poskytnúť. Žijeme za daných okolností ešte v slobode? U nás sa proti obmedzovaniu slobody pohybu či slobody podnikania priebežne konajú demonštrácie …
A to, že by ľudia zomierali, to nikomu nevadí? Viete, pochybovať o covidu je dnes zrejme v móde, ostatne tak, ako je vždy v móde o niečom pochybovať, koniec koncov, pochybuje sa predsa aj o holokauste. To nie sú žiadne argumenty. V takomto prípade hovoriť o nejakom obmedzovanie osobnej slobody je prinajmenšom netaktný.
Ako hodnotíte doterajšie výkony slovenskej vlády na čele s premiérom Igorom Matovičom?
Ja skutočne nechcem nijako hodnotiť a nerád by som sa k tomu príliš vyjadroval. Povedať sa dá iba to, že tá vláda mala skrátka smolu, pretože sa dostala k moci práve v takejto situácii (pozn. Menovaná v marci 2020), ktorú jej naozaj nie je prečo závidieť. A je otázka, aká vláda by sa k tomu postavila lepšie a aká šikovnejšie a efektívnejšie rozhodnutia a kroky by dokázala podniknúť.
Posledným veľmi diskutovaným rozhodnutím vlády Igora Matoviča bol direktív, že Slováci nesmú jazdiť na dovolenku do zahraničia, ktorý musí ešte schváliť parlament. Do zahraničia bude síce možné cestovať, ale nie za účelom rekreácie. Kabinet tým reagoval na kritiku, že v rámci Slovenska nie je možné cestovať z okresu do okresu, ale je možné cestovať na exotické dovolenky. Ako vnímate takýto zákaz, proti ktorému sa zase zdvihla vlna kritiky?
Ja si myslím, že ľudia by sa mali spamätať a prestať sa v tejto dobe za každú cenu snažiť vycestovať. Ja viem, že je to ťažšie v období, kedy sa cestovať dá.
Covid by sme ďaleko lepšie znášali za komunizmu a za totality, kedy nikto nikam poriadne nemohol. Dnes nie je problém vycestovať na Maledivy, na Galapágy alebo na Kanárske ostrovy a ľudia si hovoria – na čo čakať? Ale už keď nastúpite do lietadla, kde je nejakých 150 ľudí v tom uzavretom priestore, kde potom zostanete treba 8 hodín, tak je celkom vysoká pravdepodobnosť, že napriek testom k nejakému tomu prenosu dôjde. A ja to považujem za krajne nezodpovedné konanie, pričom pripisovať to na vrub potláčanie slobody, je nevkusné.
Pán Lasica, čo si myslíte, že sa budú naši potomkovia za nejakých 100 rokov učiť o tejto veľmi turbulentné dejinnej etape?
Ja si myslím, že to bude rovnaké ako v iných podobných prípadoch, pretože choroby a epidémie už ľudstvo predsa zasiahli niekoľkokrát. Dosť možno, že práve táto etapa bude v tomto smere na prvom mieste. Za totality sme zažívali ako taký pozitívny axióm, že sa darilo humoru. Tá dnešná doba tomu svojím spôsobom tiež nahráva …
Ja sa priznám, že nemám zase taký prehľad o tom, ako sa teraz darí humoru v médiách, pretože je zase toľko nesledujem. A nechcem nikomu krivdiť, konečne som tiež z tej branže. Domnievam sa, že dnes namiesto humoru sme obklopení veselosťou.
A stratené v preklade – rozdiel medzi veselosťou a humorom?
Skrátka humor je čosi viac ako veselosť alebo ak chcete dobrá nálada.
Keď už som narazil na ten česko-slovenské „preklad“ … Vy ste známy ako zástanca bývalého spoločného štátu. Nepremýšľal ste niekedy po roku 1993 o emigrácii do Česka?
Premýšľal som o nej v 70. rokoch, kedy som po nejaký čas mohol pracovať v Česku – a naopak nemohol na slovenský. Potom som dostal zákaz aj v Česku, tak tým to bolo vyriešené. Samozrejme to hovorím s nadsádzkou, pretože by o emigrácii v rámci vtedajšieho Československa nešlo. Inak som ale o emigrácii nikdy seriózne neuvažoval. A dôvodom bolo predovšetkým to, že ja, čo vy sám veľmi dobre poznáte, sa po celý život živím slovom. A v jazyku, v ktorom som nevyrastal, by bolo veľa zložité pracovať na rovnakej úrovni ako doma. Pre naše povolanie je ten jazyk skutočne natoľko dôležitý, že keby som chcel uspieť v inej krajine, tak by bolo určite najjednoduchšie riešenie sa tam narodiť (smiech).
Pán Lasica, vy ste spoločne s Júliusom Satinským dlho uvádzali legendárny humoristický program Ktosi je za dverami. Kto alebo možno skôr čo je za dverami v súčasnej chvíli? Čo nás čaká ďalej, pokiaľ ide o budúci vývoj situácie ohľadom covidu?
Ja by som sa nerád zaradil medzi šíriteľa poplašných správ. Teraz je dosť módne hovoriť o tom, ako ten svet bude vyzerať úplne inak ako kedysi, to jest ešte začiatkom minulého roka, vyzeral. Všetky tieto katastrofické scenáre sú v tejto dobe na dennom programe, pretože je to veľmi efektné. Ale nikoho nezaujíma, keď poviete, že bude lepšie. To nie je žiadna poriadna atrakcie. Ale ja si napriek tomu myslím, že sa vrátime do tej doby, ktorú sme si zvykli nazývať ako normálne, teda do normálneho stavu vecí – a že to nakoniec prežijeme tak, ako sme dokázali prežiť mnoho iných a často ešte horších vecí.
Rozhovor viedol Tomáš Procházka
Odporúčané príspevky:
Rozhovor pre slovenskoaktualne.sk: „Odhaľujeme nepoznaný svet medzi nebom a zemou. A baví nás to,“ svorne hovoria členovia slovenských Lovcov duchov
Jožo Ráž sa statočne postavil antiruskej propagande
„Tradičná rodina neexistuje a nikdy neexistovala“
Rozhovor pre SlovenskoAktuálne: „Slovensko neposkytlo domov žiadnym utečencom,“ Zuzana Vatráľová, vedúca Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciám (IOM) na slovenskom